Skoro jasno
14°
Bratislava
Urban
25.5.2024
Europoslanci chcú zmeniť azylovú politiku. Lenže celkom určite narazia na odpor Maďarska a zrejme aj Slovenska
Zdielať na

Europoslanci chcú zmeniť azylovú politiku. Lenže celkom určite narazia na odpor Maďarska a zrejme aj Slovenska

BRUSEL / Európska únia v stredu 20. decembra prelomila roky trvajúcu politickú patovú situáciu a dohodla sa na dohode, ktorá výrazne zmení spôsob, akým spoločenstvo pracuje s migrantmi, presúva ich po členských krajinách a fakticky uľahčí vyhosťovanie neúspešných žiadateľov o azyl. Informáciu priniesol portál Politico.

Prezidentka víta dohodu na migračnom pakte, hovorí o začiatku spoločného riešenia

Prezidentka SR Zuzana Čaputová víta dohodu členských štátov Európskej únie na novej podobe migračného paktu. Hovorí o začiatku spoločného riešenia. Vyzdvihla, že mechanizmus obsahuje aj princíp solidarity. "Veľmi vítam takúto dohodu, je to niečo, čo môže pomôcť lepšie manažovať migračnú krízu, najmä budúci rok, pretože teraz čísla migrantov prirodzene klesli, a to najmä vzhľadom na poveternostné podmienky a ochladenie," skonštatovala prezidentka. V súvislosti s predpokladaným nárastom migrantov na jar poznamenala, že je najvyšší čas na prijatie takéhoto mechanizmu.

Ocenila, že súčasťou mechanizmu je princíp solidarity. Kopíruje podľa nej to, že ide o spoločný problém a vyžaduje si riešenie a spoluúčasť všetkých krajín.
Ako pripomenula, Slovensko má silnú a intenzívnu skúsenosť s nárastom migrantov z tohto roka. "Vieme, aké problémy to spôsobovalo, ako to bolo zneužívané počas predvolebnej kampane," podotkla prezidentka. Poukázala tiež, že situácia viedla k uzatváraniu hraníc, čím sa znefunkčňuje Schengen.

Prezidentka upozornila, že migrácia je často politicky zneužívaná a vnímaná len ako čisto negatívny jav. "Bude potrebné, aby sme sa aj k tejto téme postavili zodpovedne a, samozrejme, v prvom rade z hľadiska ochrany našich občanov. A zároveň aj ako k príležitosti riešiť nedostatok pracovných síl na Slovensku, ale aj v iných krajinách," uviedla.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová dohodu označila za historickú

Došlo k nej po rokoch neúspešných pokusov, pričom cieľom nariadenia bolo vyvážiť obavy tak hraničných krajín, ktoré chcú pomôcť s vybavovaním žiadostí o azyl, ako aj vnútrozemských krajín, ktoré tvrdia, že príliš veľa migrantov prichádza do jednej krajiny EÚ a potom sa presúva do ďalších.

Podľa dohody, ktorá je predbežná a musí byť ešte formálne ratifikovaná Európskym parlamentom a Radou EÚ, zavedú hraničné krajiny v južnej Európe prísnejšie azylové konanie na svojich hraniciach mimo EÚ a budú mať väčšie právomoci pri vyhosťovaní odmietnutých žiadateľov o azyl. Krajiny ďalej vo vnútrozemí budú mať na výber, či prijmú určitý počet migrantov, alebo budú platiť do spoločného fondu EÚ.

V rozhovore s novinármi v Bruseli Metsolaová pripustila, že pakt "nie je dokonalý", a zároveň poprela, že by odrážal návrhy krajnej pravice. Podľa nej ide o politický kompromis dosiahnutý medzi stredovými stranami. "Je to stred, ktorý nekopíruje pravicu, ide o pragmatizmus," povedala Metsolaová.

Na hranice EÚ dorazilo viac migrantov ako po minulé roky

Agentúra EÚ pre ochranu hraníc Frontex tento mesiac uviedla, že do spoločenstva tento rok prišlo viac osôb bez dokladov ako v ktoromkoľvek roku od roku 2015. Na hranice EÚ dorazilo vyše milióna migrantov a utečencov, z ktorých mnohí utekajú pred vojnami v Sýrii, Iraku a Afganistane. V roku 2022 požiadal v Európe o azyl takmer milión ľudí. "Migrácia bola obavou číslo jeden, ktorú občania v celej únii vyjadrili vo voľbách v roku 2019," uviedla Metsolaová. "Dodanie tohto balíka pred koncom roka je obrovským úspechom konštruktívneho proeurópskeho stredu pred začiatkom volebného roka v Európe," dodala.

Neziskové organizácie varujú pred dôsledkami

Organizácie na ochranu ľudských práv a skupiny na podporu migrantov však varujú pred dôsledkami dohody pre migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí sa dostanú na európske hranice. "Konečná dohoda prináša mimoriadne sklamanie vo všetkých oblastiach. Jej hlavným dopadom bude zvýšenie utrpenia na hraniciach a sťaženie hľadania bezpečia," povedala Olivia Sundberg Diezová, obhajkyňa Amnesty International pre migráciu a azyl v EÚ.

Viac ako 50 neziskových organizácií v otvorenom liste upozorňuje, že migračný pakt umožní krajinám svojvoľne zadržiavať deti, odoberať migrantov do takzvaných bezpečných tretích krajín a zvýši "rasové profilovanie".

Dohoda členských štátov prichádza len šesť mesiacov pred voľbami do EÚ, pričom prieskumy verejnej mienky ukazujú nárast podpory krajne pravicových a protiimigračných strán v krajinách ako Nemecko a Holandsko. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila dohovor za "účinnú európsku odpoveď na túto európsku výzvu". "Znamená to, že Európania budú rozhodovať o tom, kto do EÚ príde a kto môže zostať, nie prevádzači. Znamená to ochranu tých, ktorí to potrebujú," podčiarkla von der Leyenová.

Nemecko prejavilo spokojnosť

Spokojnosť prejavil nemecký kancelár Olaf Scholz. "Veľmi dôležité rozhodnutie: Európa sa po dlhých debatách konečne dohodla na spoločnom azylovom systéme. Vďaka nemu obmedzíme nelegálnu migráciu a uľavíme štátom, ktoré sú mimoriadne silno postihnuté – aj Nemecku," napísal na sieti X. V Nemecku, píše ČTK, požiadalo do konca novembra o azyl vyše 304-tisíc ľudí, čo je o 60 percent viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Najviac žiadostí registruje Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) od občanov Sýrie (95.663), Turecka (55.354), Afganistanu (48.172) a Iraku (10.376).

Maďarsko dohodu odmieta

Maďarsko rozhodne odmieta dohodu o nových migračných a azylových pravidlách EÚ. Vyhlásil to v stredu 20. decembra podľa agentúry AFP pred novinármi minister zahraničia Péter Szijjártó. Maďarsko sa podľa ministra odmieta podieľať na povinnej solidarite všetkých štátov, ktoré preťaženým krajinám majú pomáhať buď prijatím časti migrantov, finančne alebo materiálne. Na konečné schválenie reformy však nie je potrebný jednomyseľný súhlas členských krajín. "Dôrazne odmietame tento migračný pakt," povedal šéf maďarskej diplomacie. "Nepustíme (do Maďarska) nikoho proti našej vôli," dodal.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy