19°
Bratislava
621. deň na Ukrajine: Ruský útok na Odesu si vyžiadal päť zranených a poškodenie budovy múzea
621. deň na Ukrajine: Ruský útok na Odesu si vyžiadal päť zranených a poškodenie budovy múzea
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / Rusko v noci útočilo raketami a dronmi na juhu Ukrajiny, osem ľudí je zranených. Vojenská pomoc Ukrajine od firiem v SR a ČR bude pokračovať, uviedol minister Blanár. Ukrajina chce do roku 2028 zreformovať armádu, má sa stať profesionálnejšou. Ruský útok na Odesu si vyžiadal päť zranených osôb a poškodenie budovy múzea. Putin zrejme zostane pri moci aj po roku 2024.
Vojna na Ukrajine
Rusko v noci útočilo raketami a dronmi na juhu Ukrajiny, osem ľudí je zranených
Ruské sily v noci na pondelok 6. novembra odpálili štyri rakety a 22 útočných dronov z okupovaných oblastí na juhu Ukrajiny, uviedla ukrajinská armáda. Zranenia utrpelo osem ľudí. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Zostrelili sme 15 (iránskych samovražedných dronov) Šáhid a jednu riadenú leteckú strelu Ch-59," vyhlásili ukrajinské vzdušné sily.
Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že útoky poškodili 20 obytných budov, galériu a zariadenia infraštruktúry. Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak zverejnil na sociálnych sieťach zábery následkov útoku v meste Odesa na juhu Ukrajiny. Vidieť na nich trosky pred budovou zo sovietskej éry a záchranné zložky. Upozornil, že Ukrajina podnikne odvetný útok.
Ukrajina sa obáva, že Rusko začne v zime výraznejšie útočiť na jej energetickú infraštruktúru. Milióny Ukrajincov museli už minulú zimu strpieť rozsiahle výpadky elektriny a ďalšie poruchy. Rusko, ktoré označuje energetickú infraštruktúru za legitímny cieľ svojich útokov, podnikalo minulú zimu pravidelné raketové útoky zo strategických bombardérov a bojových lodí. Tie odpaľovali riadené strely zo vzdialenosti niekoľkých stoviek kilometrov, Ukrajina na ne väčšinou nedokázala reagovať.
Hoci Ukrajina nemá výzbroj podobného doletu, od minulej zimy značne zvýšila svoje útočné kapacity. Napríklad vyrába drony a získala západné zbrane, ako riadené strely vzduch-zem Storm Shadow a taktické balistické strely ATACMS. Naďalej tiež nalieha na západných spojencov, aby jej pomohli posilniť systémy protivzdušnej obrany.
J. Blanár: Vojenská pomoc Ukrajine od firiem v SR a ČR bude pokračovať
Vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe v rámci firiem pôsobiacich na Slovensku a v Česku, nemá vplyv na postoj slovenskej vlády v tejto veci a bude pokračovať. V Prahe to povedal slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. Postoj novej slovenskej vlády k pomoci Ukrajine sa podľa slov Blanára v médiách posúva oproti tomu, čo v skutočnosti deklarovala. "Chceme pokračovať v humanitárnej pomoci a chceme Ukrajine pomáhať aj iným spôsobom, ako je napríklad odmínovanie, lebo to má mierové korene," povedal minister.
Vláda však podľa jeho slov nechce Kyjevu poskytovať akékoľvek zbrane alebo zbraňové systémy zo zásob Ozbrojených síl SR. "Jednak už pomaly nemáme čo dať a musíme sa starať o vlastnú bezpečnosť a myslíme si, že je potrebné iniciovať aj mierové iniciatívy aj z úrovne EÚ," vysvetlil Blanár. Dodal, že predlžovanie konfliktu vojenským spôsobom podľa vlády SR nedospeje k nejakému výsledku a lepšie by bolo zmraziť ho na dlhší čas, než pokračovať v zabíjaní. "Avšak všetko to, čo beží na komerčnom základe v rámci firiem, ktoré fungujú na Slovensku aj v ČR, to nemá na náš postoj žiadny vplyv a bude to normálne pokračovať tak ako aj doteraz," dodal šéf slovenskej diplomacie.
Ukrajina chce do roku 2028 zreformovať armádu, má sa stať profesionálnejšou
Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov chce v priebehu nasledujúcich piatich rokov zreformovať armádu tak, aby sa stala profesionálnejšou a bola schopná spolupracovať so štruktúrami Severoatlantickej aliancie (NATO). Vyplýva to z nariadenia, ktoré zverejnili v nedeľu. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.
Ukrajinské ozbrojené sily na základe koncepcie prejdú na armádne kontrakty a brannú povinnosť nahradí intenzívny vojenský výcvik. Pri nábore sa bude posudzovať vzdelanie, predošlá kariéra, ale aj rodová rovnosť. Plán zároveň predpokladá vznik "novej kultúry vzťahov medzi veliteľmi a podriadenými", čo podľa DPA naznačuje jasný odklon od postupov, ktoré sa v krajine stále používajú od čias Sovietskeho zväzu.
Umerov chce tiež posilniť spoluprácu medzi ukrajinskými univerzitami a inštitúciami v členských štátoch NATO a Európskej únie. "Hlavným zámerom koncepcie je zabezpečiť uspokojenie potrieb ozbrojených síl v oblasti ľudských zdrojov počas vojny, integráciu do euroatlantického bezpečnostného priestoru a interoperabilitu (ukrajinských) ozbrojených síl so silami NATO," píše sa v pláne.
Vojna na Ukrajine
Ruský útok na Odesu si vyžiadal päť zranených osôb a poškodenie budovy múzea
Na ukrajinské mesto Odesa v nedeľu 5. novembra večer zaútočila ruská raketa. Po incidente hlásia päť zranených osôb a poškodenie miestnej významnej galérie umenia. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters. "Odeské Národné múzeum výtvarného umenia 6. novembra oslávi 124 rokov," uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper s tým, že Rusi tejto pamiatke "zablahoželali raketou, ktorá dopadla neďaleko".
V dôsledku útoku boli podľa neho poškodené steny objektu a vybité aj niektoré okná. Na videu zverejnenom mestskou radou bolo možné vidieť zničený strop i rozbité sklá po zemi. "Situácia je pod kontrolou, ale musíme všetko dôkladne preskúmať, aby sme si boli istí, že je všetko v poriadku," uviedol starosta Odesy Hennadij Truchanov.
Po útoku zostala na ulici neďaleko múzea niekoľkometrová diera. Podľa mestských úradov sa tam zranila jedna osoba. Kiper tvrdil, že všetci piati, ktorí v meste utrpeli zranenia, sú hospitalizovaní. Ako pripomína Reuters, galéria sídli v jednom z najstarších palácov v Odese a pred vojnou, ktorú od 24. februára 2022 vedie Moskva proti Ukrajine, sa v nej nachádzalo vyše 10.000 umeleckých diel vrátane obrazov najznámejších ruských a ukrajinských umelcov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Putin zrejme zostane pri moci aj po roku 2024
Ruský prezident Vladimir Putin sa údajne rozhodol kandidovať v nadchádzajúcich marcových voľbách. Tento krok by ho mohol udržať pri moci najmenej do roku 2030, uviedla v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na šesť nemenovaných zdrojov. Putin, ktorému funkciu prezidenta odovzdal jeho predchodca Boris Jeľcin v posledný deň roku 1999, už strávil v úrade dlhší čas než akýkoľvek iný ruský, respektíve sovietsky vládca od čias Josifa Stalina. Prekonal dokonca i 18-ročné obdobie vlády Leonida Brežneva.
Ruský prezident 7. októbra oslávil 71 rokov. Zdroje, ktoré sa pre Reuters vyjadrovali pod podmienkou anonymity, uviedli, že Putin sa rozhodol kandidovať a že jeho poradcovia sa už pripravujú na kampaň a voľby. V prípade, že bude naozaj kandidovať, budú voľby pre Putina len formalitou; prieskumy verejnej mienky ukazujú, že sa v Rusku teší podpore 80 percent voličov. S podporou ruského štátu a jeho médií a pri absencii verejne známych súperov takmer určite zvíťazí, píše Reuters.
"Svet, na ktorý sa dívame, je veľmi nebezpečný," citovala agentúra jeden z nemenovaných zdrojov, oboznámených s dianím v Kremli a s Putinovým údajným rozhodnutím opäť kandidovať. Zahraničný diplomatický zdroj, ktorý taktiež trval na anonymite, uviedol, že Putin k tomuto rozhodnutiu dospel len nedávno a že čoskoro príde aj jeho oficiálne vyhlásenie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to odmietol komentovať, uvádza Reuters. Peskov ešte v septembri vyhlásil, že ak sa Putin rozhodne kandidovať, nikto nebude schopný s ním súperiť. Kremeľ tiež nedávno odmietol tvrdenia, podľa ktorých je Putin chorý, a označil ich za dezinformácie šírené Západom. Vo voľbách síce Putin nebude čeliť žiadnemu reálnemu súperovi, bývalý agent KGB má však pred sebou najväčšie výzvy, akým šéf Kremľa čelil od rozpadu Sovietskeho zväzu spred viac než 30 rokov, konštatuje Reuters.
Vojna na Ukrajine totiž vyvolala najhoršiu konfrontáciu so Západom od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Západné sankcie spôsobili najväčší vonkajší šok pre ruskú ekonomiku za uplynulé desaťročia a Putin dokonca v júni čelil neúspešnému pokusu o vzburu zo strany žoldnierskeho vodcu Jevgenija Prigožina.
Uväznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj tvrdí, že Putin nasmeroval Rusko do slepej uličky vedúcej k záhube a že vybudoval krehký systém skorumpovaných posluhovačov, ktorí v konečnom dôsledku vytvárajú skôr chaos než stabilitu.
