Jasno
25°
Bratislava
Lesana
5.5.2024
562. deň na Ukrajine: Policajt zahynul pri raketovom útoku, ďalších 40 ľudí je zranených
Zdielať na

562. deň na Ukrajine: Policajt zahynul pri raketovom útoku, ďalších 40 ľudí je zranených

KYJEV / Kuba zadržala 17 ľudí pre verbovanie Kubáncov do vojny na Ukrajine. Ukrajina zostrelila v noci 16 ruských dronov. Pri útoku v Kryvom Rihu zahynul policajt, hlásia vyše 40 ranených. Ukrajina i USA odsúdili voľby, ktoré Rusko organizuje na okupovaných územiach. Ukrajina odsúdila príkaz Elona Muska na vypnutie satelitov Starlink.

Kuba zadržala 17 ľudí pre verbovanie Kubáncov do vojny na Ukrajine

Úrady na Kube zadržali 17 ľudí, ktorí údajne lákali kubánskych mužov na službu v ruskej armáde. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Kuba začiatkom tohto týždňa informovala, že pracuje na rozložení zločineckej sieti obchodníkov s ľuďmi, ktorá podľa nej pôsobí na území Kuby i Ruska.
"Pri vyšetrovaní bolo doposiaľ zadržaných 17 ľudí, medzi ktorými je i vnútorný organizátor týchto aktivít," uviedol vo štvrtok večer Cesar Rodriguez z kubánskeho ministerstva vnútra.

Rodriguez nemenoval ani jedného z ľudí obvinených z pôsobenia v tejto skupine. Povedal však, že jej líder sa pri verbovaní Kubáncov do vojny na Ukrajine na strane Ruska spoliehal na dvoch ľudí, ktorí bývajú na Kube. Prokurátor José Luis Reyes uviedol, že osobám zapojeným do tejto kauzy hrozí väzenie až 30 rokov, doživotie alebo aj trest smrti v závislosti od závažnosti a typu zločinu. Obvinenia pritom siahajú od zločinov ako sú obchodovanie s ľuďmi či účasť v boji ako žoldnier až po nepriateľské konanie voči zahraničnej krajine. Rusko má silné politické väzby s komunistickou Kubou a je jednou z hlavných destinácii kubánskych migrantov utekajúcich z Kuby pred ekonomickou stagnáciou. Ruský prezident Vladimir Putin pritom podpísal vlani výnos, ktorým umožňuje cudzincom vstúpiť do služby v ruskej armáde a získať v zrýchlenom procese ruské občianstvo. Kuba však trvá na tom, že sa do vojny na Ukrajine nezapája, a nesúhlasí s tým, aby jej občania boli využívaní ako žoldnieri, píše Reuters.

Ukrajina zostrelila v noci 16 ruských dronov

Ukrajinské vzdušné sily zostrelili v noci na piatok 16 ruských dronov, ktoré mierili na Odeskú a Mykolajivskú oblasť, oznámili vojenskí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian. Rusko podniklo v noci tento týždeň v poradí už piaty útok na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny, uviedol na sociálnej sieti Telegram tamojší gubernátor Oleh Kiper. Ukrajinské južné vojenské veliteľstvo uviedlo, že nad Odeskou oblasťou zostrelila armáda 14 dronov a ďalšie dva zostrelila aj nad Mykolajivskou oblasťou. Drony boli podľa veliteľstva vypustené z územie Ruska a Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, uvádza Guardian s odvolaním sa na agentúru Reuters.

Úlomky dronu podľa Kipera poškodili jednu nebytovú budovu a gubernátor nehlásil žiadne ľudské obete v Odeskej oblasti. Ruský raketový útok však v piatok zabil jedného človeka a zranil deväť ďalších v Kryvom Rihu v Dnepropetrovskej oblasti, rodnom meste ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa tamojšieho gubernátora Serhija Lysaka tam raketa zasiahla administratívnu budovu. Tieto tvrdenia sa ešte nezávisle overujú, dodal Guardian. Miestni predstavitelia tiež hlásili ruské raketové útoky aj v Záporožskej oblasti na juhovýchode a Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Pri útoku utrpelo zranenia niekoľko ľudí. Ani tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť, upozorňuje Guardian.

Pri útoku v Kryvom Rihu zahynul policajt, hlásia vyše 40 ranených

Raketový útok na budovu polície v meste Kryvyj Rih si v piatok vyžiadal život jedného policajta, oznámil ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. Pri útoku bola budova polícia v Kryvom Rihu, rodisku prezidenta Volodymyra Zelenského, zničená, uviedol Klymenko.
Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak, v ktorej sa mesto nachádza, uviedol, že pri útoku utrpelo zranenia približne 40 ľudí, uvádza denník The Guardian. Stav niektorých ranených, ktorých záchranári vytiahli spod sutín, je pritom podľa Klymenka vážny. Fotografie z miesta útoku zachytávajú stúpajúci dym z trosiek a záchranárov odnášajúcich do sanitky zraneného človeka.

Podľa Lysaka boli pri útoku poškodené aj ďalšie tri administratívne budovy a niekoľko obytných budov vrátane výškových. Klymenko okrem toho informoval aj o troch mŕtvych pri piatkovom ruskom vzdušnom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Pri útoku na obec Odradokamianka zahynuli civilisti a zranenia utrpeli štyria ľudia. K tomuto útoku pritom prišlo v čase, keď v Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré Rusko po okupácii vlani čiastočne anektovalo, prebiehajú regionálne voľby do Moskvou dosadených miestnych samospráv. Najmenej troch ranených zaznamenali po ruských útokoch úrady aj v Sumskej oblasti na severovýchode a jedného aj v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ukrajina i USA odsúdili voľby, ktoré Rusko organizuje na okupovaných územiach

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok kritizovalo voľby v štyroch regiónoch, ktoré anektovalo Rusko vlani v septembri a na polostrove Krym, ktorý si pripojila v marci 2014. Voľby kritizoval aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správu prevzala z agentúry AFP a stanice BBC. "Kremeľ organizovaním falošných volieb v ukrajinských regiónoch a na Kryme pokračuje v delegimitizovaní ruského právneho systému," uviedlo ukrajinské ministerstvo. Svojich partnerov vyzvalo, aby odsúdili bezcenné a svojvoľné kroky Ruska a neuznali zákonnosť žiadnej administratívy. Ukrajinské úrady ľudí upozorňujú, aby sa na voľbách nezúčastňovali. Ukrajinskí občania podieľajúci sa na ich organizácii môžu preto v budúcnosti očakávať trest.

Americký minister zahraničných vecí hlasovanie tiež kritizoval. "Falošné ruské voľby na okupovaných ukrajinských územiach sú nezákonné," povedal. Ruské veľvyslanectvo v USA v reakcii Washington obvinilo zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ruska. Voľby odsúdilo i medzinárodné spoločenstvo. Rada Európy ich v pondelok označila za nehanebné porušenie medzinárodného práva, ktoré Rusko neberie do úvahy. Pripomenula, že okupované oblasti sú súčasťou Ukrajiny a rozhodnutie Moskvy uskutočniť tam voľby vytvára ilúziu demokracie. V Rusku sa v piatok a počas víkendu konajú voľby rôznej úrovne vo viacerých regiónoch vrátane ukrajinských.

Ukrajina odsúdila príkaz Elona Muska na vypnutie satelitov Starlink

Ukrajina obvinila miliardára Elona Muska z "páchania a podnecovania zla" v súvislosti s novou biografiou, podľa ktorej Musk vlani tajne prikázal vypnúť satelitnú komunikačnú sieť Starlink pozdĺž pobrežia polostrova Krym, aby sa narušil ukrajinský útok na ruskú námornú flotilu. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy denníka The Guardian. Autor Walter Isaacson v biografii píše, že keď sa ukrajinské morské drony s výbušninami priblížili k ruskej flotile, stratili spojenie a boli vyplavené na breh. Musk sa podľa Isaacsona obával, že Rusko bude na ukrajinský útok na Kryme reagovať použitím jadrových zbraní. "Tým, že Musk vypnutím Starlinku neumožnil ukrajinským dronom zničiť časť ruskej flotily, umožnil tejto flotile vypáliť rakety Kalibr na ukrajinské mestá. V dôsledku toho zomierajú civilisti a deti, ktoré sú obeťami zmesi ignorancie a veľkého ega," uviedol šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak na sociálnej sieti X (bývalý Twitter).

"Prečo niektorí ľudia tak zúfalo chcú brániť vojnových zločincov a ich túžbu vraždiť? A uvedomujú si, že páchajú a podnecujú zlo?" napísal Podoľak. Musk podľa Guardianu svoje vlaňajšie rozhodnutie obhajoval v piatok na sieti X tým, že nechcel, aby sa jeho spoločnosť SpaceX prevádzkujúca satelity siete Starlink "podieľala na veľkej vojnovej akcii a eskalácii konfliktu". Zároveň poprel tvrdenie, že by počas útoku dal Starlink v spomínaných oblastiach vypnúť, lebo ani nebol zapnutý. Musk už predtým nahneval ukrajinských predstaviteľov vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského svojimi návrhmi ukončenia ruskej agresie na Ukrajine. V októbri minulého roka Musk navrhol mierovú dohodu zahŕňajúcu opätovné zorganizovanie referend pod záštitou OSN o Moskvou okupovaných častiach Ukrajiny, uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymským polostrovom a udelenie neutrálneho štatútu Ukrajine.

Po začiatku ruskej invázie Musk pôvodne súhlasil s dodávkou hardvéru pre Starlink Ukrajine, keďže boje poškodili jej komunikačnú infraštruktúru. Po tom, čo Kyjevu odrazil počiatočný ruský útok a spustil protiútok, si to údajne rozmyslel. Miliardár Isaacsonovi povedal, že spoločnosť SpaceX vyrábajúca rakety a kozmické lode nemala v úmysle použiť Starlink vo vojne. "Bol určený na to, aby ľudia mohli sledovať Netflix a oddýchnuť si, vykonávať nenásilné činnosti - nie útoky dronmi." Ukrajinské úrady Muska žiadali, aby spojenie pre drony obnovil. S miliardárom komunikoval ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov. Musk uviedol, že satelitné spojenie pre Krym neobnoví, pretože Ukrajina "zachádza príliš ďaleko a privoláva si strategickú porážku". Spoločnosť SpaceX v októbri 2022 informovala, že si nemôže dovoliť financovať Starlink na Ukrajine a zastavuje dodávky nových terminálov. Dohoda bola dosiahnutá až po tom, ako Pentagón prisľúbil, že prevezme na seba časť nákladov. SpaceX však vo februári tohto roka prijala opatrenia, ktorými Ukrajine obmedzuje možnosti využívať jej satelitné internetové služby na vojenské účely.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy