451. deň na Ukrajine: Kyjev čelil už jedenástemu vzdušnému útoku za mesiac

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Ukrajinská protivzdušná obrana úspešne odrazila ďalší masívny ruský útok dronmi na Kyjev. Padajúce trosky ale spôsobili v hlavnom meste škody. Informovala o tom ukrajinská armáda. Explózie hlásili tiež úrady v meste Černihiv aj exilová radnica v Mariupole. K najtvrdším bojom dochádza v doneckej časti frontu na východe Ukrajiny. Ruské sily pokračujú v pomalom dobývaní zvyškov mesta Bachmut.

+250 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ukrajina odrazila "masívny" útok dronmi na Kyjev, uviedla armáda

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na sobotu úspešne odrazila nový ruský útok dronmi na Kyjev, ale padajúce trosky spôsobili v hlavnom meste určité škody, informovala ukrajinská armáda. Útok označila ako "masívny". Podľa tlačovej agentúry AFP šéf kyjevskej civilnej obrany a vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram napísal: "Túto noc agresor znova podnikol masívny útok dronmi. Ozbrojené sily zničili všetky zistené vzdušné ciele prostriedkami našej protivzdušnej obrany. Žiadne zásahy na Kyjev sa nepodarili! Padajúce trosky spôsobili požiar v obytnej budove v Darnyckom obvode, ale bol uhasený bez akýchkoľvek obetí." Podľa slov Popka trosky zapríčinili určité škody v troch ďalších kyjevských obvodoch, ale zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete. Popko dodal, že išlo o 11. vzdušný útok na Kyjev od začiatku mája. V sobotu o 00.45 h miestneho času ukrajinská armáda varovala, že ku Kyjevskej oblasti smerujú drony. Tamojšie úrady hlásili výbuchy a explózie oznámili aj úrady v meste Černihiv severovýchode od Kyjeva. Exilová radnica v Mariupole, meste okupovanom Ruskom na pobreží Azovského mora, tiež informovala o výbuchoch. Systémy protivzdušnej obrany boli aktívne v Kyjeve a Černihivskej oblasti, uviedla ukrajinská armáda.

Zelenskyj pricestoval na summit G7 v japonskej Hirošime

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v sobotu, 20. mája, na summit skupiny najbohatších krajín G7 v japonskom meste Hirošima. Jeho prílet na tamojšie letisko zaznamenala japonská televízia NHK. Zelenskyj v sobotu na Twitteri uviedol: "Japonsko. G7. Dôležité stretnutia s partnermi a priateľmi Ukrajiny. Bezpečnostné záruky a väčšia spolupráca s cieľom nášho víťazstva. Mier sa dnes priblíži." Pôvodne sa uvádzalo, že ukrajinský prezident sa s lídrami skupiny popredných bohatých demokracií G7 spojí len cez videomost. Jeho osobnú návštevu v Hirošime oznámili v piatok, 19. mája. Ruská agresia proti Ukrajine je jednou z hlavných tém rokovaní v Hirošime. Do skupiny G7 patria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA.

Lídri skupiny najvyspelejších krajín G7 na summite v japonskej Hirošime varovali v sobotu Čínu pred jej "vojenskými aktivitami" v ázijsko-tichomorskej oblasti, ale dodali, že chcú s Pekingom "konštruktívne a stabilné vzťahy". Vyzvali tiež Čínu, aby využila svoj vplyv na Rusko, nech zastaví vojenskú agresiu proti Ukrajine a stiahne odtiaľ svojich vojakov. Lídri G7 v záverečnom vyhlásení vydanom na summite v Hirošime spomenuli množstvo obáv vyvolávaných ekonomickými a vojenskými aktivitami Číny. Snažili sa však zároveň nechať otvorené dvere pre spoluprácu s Čínou a vyhnúť sa ďalšiemu podnecovaniu napätia medzi druhou najväčšou ekonomikou sveta a zoskupením hlavných západných veľmocí vrátane Japonska. "Sme pripravení budovať konštruktívne a stabilné vzťahy s Čínou, pritom držať sa úprimnej komunikácie s Čínou a vyjadrovať svoje obavy priamo jej," uviedla skupina najvyspelejších a najbohatších demokracií G7. "Náš politický prístup nemá Číne škodiť, ani sa nesnažíme prekaziť pokrok a rozvoj Číny," uvádzalo sa ďalej vo vyhlásení. Krajiny G7 sa "neseparujú ani sa neobracajú do seba", dodali lídri.

Jazyk vyhlásenia však jasne naznačil, že G7 má veľa rôznych obáv, napríklad zo snahy Pekingu vnášať do diplomatických sporov obchodné kritériá. Je tiež vidieť, že G7 je odhodlaná odpútať sa od čínskeho vplyvu v rozhodujúcich zásobovacích reťaziach a diverzifikovať ich. G7 varovala pred "militarizáciou" Číny v Juhočínskom mori a zopakovala, že "mier a stabilita" Taiwanskom prielive sú pre svetovú bezpečnosť "nevyhnutné". Skupina G7 tiež vyzvala Čínu, aby využila svoj vplyv na Rusko, nech "zastaví svoju vojenskú agresiu proti Ukrajine a okamžite, úplne a bezpodmienečne odtiaľ stiahne svojich vojakov".

Rusko varovalo Západ pred prípadnými dodávkami moderných stíhačiek na Ukrajinu

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško v sobotu upozornil na riziko, ktorému sa západné krajiny vystavia v prípade dodania moderných stíhačiek na Ukrajinu. TASR správu prevzala z webových stránok stanice BBC a denníka The Guardian, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá. Gruško reagoval na otázku o možných následkoch poskytnutia stíhačiek, ktoré Ukrajina od členských krajín NATO žiada. "Pozorujeme, že západné krajiny sa stále držia scenára stupňovania konfliktu. To pre nich prináša ohromné riziko," povedal Gruško. Rusko podľa jeho slov tieto kroky Západu bude brať do úvahy vo svojich plánoch. Dodal, že Moskva má k dispozícii všetky prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov. Americký prezident Joe Biden v piatok uviedol, že Washington podporuje spoločný výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek štvrtej generácie vrátane F-16. Biden to povedal spojencom počas neverejných rozhovorov na summite G7 v Hirošime. Výcvik by mal prebiehať v európskych krajinách. O tom, kto, kedy a koľko stíhačiek F-16 dodá Ukrajine, sa má rozhodnúť počas výcviku. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan neskôr uviedol, že podpora tejto iniciatívy zo strany USA nepredstavuje zmenu postoja USA v spojitosti s dodaním stíhačiek na Ukrajinu. Biden a ďalší vrcholní predstavitelia jeho administratívy už niekoľko mesiacov verejne odmietajú požiadavky Kyjeva o dodanie stíhačiek F-16, pripomína agentúra AP. Tieto lietadlá podľa amerických predstaviteľov nie sú pre ukrajinskú armádu potrebné na potlačenie ruských síl. Sullivan povedal, že rozhodnutie o dodávke zbraní na Ukrajinu vždy nadväzuje na potreby v oblasti vojenského úsilia a Biely dom necháva v tejto súvislosti "dvere otvorené". Spojenci, ktorí majú stíhačky F-16 americkej výroby, na ich vývoz potrebujú súhlas Washingtonu, pripomína stanica BBC.

Prigožin tvrdí, že vagnerovcom sa podarilo úplne dobyť Bachmut

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v sobotu vyhlásil, že jeho bojovníci získali úplnú kontrolu nad mestom Bachmut na východe Ukrajiny. Kyjev toto vyhlásenie poprel a tvrdí, že boje o toto mesto pokračujú. Prigožin vo videu zverejnenom na platforme Telegram uviedol, že vagnerovci získali nad Bachmutom úplnú kontrolu okolo poludnia. Na videu držal v rukách ruskú vlajku, za ním stáli vojaci a v diaľke bolo počuť výbuchy. Dodal, že jeho bojovníci sa z Bachmutu stiahnu 25. mája, aby si oddýchli. "Získali sme úplne celé mesto, od domu k domu," povedal. Agentúra Reuters uviedla, že toto tvrdenie nedokáže nezávisle overiť. Prigožin zároveň poslal odkaz ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorý v sobotu pricestoval na summit G7 v Japonsku. "Ak uvidíš (amerického prezidenta Joea) Bidena, pobozkaj ho na čelo a pozdravuj ho odo mňa," povedal. Kyjev tvrdenie šéfa vagnerovcov poprel. "Nie je to pravda. Naše jednotky bojujú v Bachmute," reagoval hovorca ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj. Boje o Bachmut v Doneckej oblasti prebiehajú už od vlaňajšieho augusta. Ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas viac ako ročnej ruskej invázie. V tomto meste žilo pred vypuknutím vojny približne 70.000 ľudí. Kyjev v uplynulých dňoch viackrát hlásil, že ukrajinskej armáde sa podarilo postúpiť na frontovej línii v okolí Bachmutu.