Diplomacia na Trumpov spôsob. Americké clá zbližujú niekdajších nepriateľov

DILLÍ,PEKING,WASHINGTON,Čína a India prekonávajú staré spory a začali sa po rokoch opäť zbližovať, hoci zatiaľ len v ekonomickej sfére. Po nových partnerstvách sa kvôli clám obzerá aj Brazília.

India sa pripravuje na náraz a na veľké zmeny v jej ekonomike. Do platnosti totiž vstúpili 50-percentné clá zo strany Spojených štátov na všetok dovoz. Dôsledkom tak nebudú len ťažkosti ekonomické, keďže USA boli doposiaľ najväčším obchodným partnerom Indie.

Do značnej miery sa zavedením najvyšších ciel na svete zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa poškodia aj doteraz veľmi dobré vzťahy oboch krajín, ktoré boli predošlými americkými administratívami dlhodobo budované.

Ešte počas prvého pôsobenia Trumpa v Bielom dome hovoril súčasný prezident o indickom premiérovi Naréndrovi Módím ako o dobrom priateľovi. Ukazuje sa, že tieto časy sú už dávno preč. Uvedomuje si to najmä indický premiér, ktorý volá po väčšej samostatnosti Indie.

Degradácia diplomacie

„Musíme sa spoliehať sami na seba. Nie zo zúfalstva, ale z hrdosti. Ekonomická sebeckosť vo svete je na vzostupe, nemali by sme preto len tak sedieť a nariekať nad našou ťažkou situáciou. Musíme povstať,“ povedal indický premiér.

India si za rekordné clá môže takpovediac sama. To, že nakupuje ropu a ďalšie komodity od Ruska spôsobilo, že Washington na Dillí uvalil dodatočné 25 percentné clo. Iróniou je, že podľa indických predstaviteľov Indiu k nákupu ruskej ropy povzbudzovali sami Američania. Chceli, aby ceny ropy na svetových trhoch ostali stabilné. Nepredpokladali ale, že import ropy z Ruska dosiahne tak gigantické rozmery. Dillí momentálne od Ruska nakupuje 40 percent celkového dovozu ropy do Indie.

Americký prezident najnovšími tvrdeniami dokazuje, že mu na ekonomických vzťahoch s Indiou už vôbec nezáleží. „Nestarám sa do toho, čo India robí s Ruskom. Kľudne môžu svoje mŕtve ekonomiky ťahať na dno spoločne,“ vyhlásil v príspveku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Obrat k Číne

Ako sa postupne zlepšovali vzťahy Spojených štátov a Indie, zhoršovali sa vzťahy Dillí a Pekingu. Na bod mrazu sa dostali v roku 2020, kedy došlo k hraničnej potýčke medzi čínskymi a indickými vojakmi v spornej časti vzájomnej hranice okolo rieky Galwan.

V danej lokalite často dochádzalo k menším potýčkam, vojakom patrolujúcim na oboch stranách boli preto odňaté strelné zbrane. Po jednom zo stetnutí na hrebeni hôr spadol indický dôstojník pri vzájomnej potýčke do priepasti a zomrel. Následne sa rozbehla veľká bitka desiatok vojakov, ktorí používali iba palice a vlastné päste. Archaicky vyzerajúci boj si vyžiadal viac ako 70 mŕtvych, väčšinou pri páde z výšky.

Lídri oboch krajín, ktorých vojaci sa ešte nedávno mlátili päsťami a obuškami, sa ale čoskoro stretnú v Pekingu na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorý sa začína už túto nedeľu. To určite nie je to, čo chcel Trump dosiahnuť svojou colnou diplomaciou.

„Účasť Indie na tomto podujatí je najjasnejšou ukážkou otepľujúcich sa vzťahov dvoch ázijských veľmocí. Vzniká kamarátstvo, ktoré podkopáva snahu Spojených štátov kultivovať vzťahy s Indiou,“ konštatuje analytička Rhea Mogulová. Práve na Indiu a premiéra Módího sa spoliehali predošlí americkí prezidenti, ktorí chceli oslabiť postavenie Číny v indo-pacifickom regióne.

Urazený Donald?

„Aj India, aj Čína majú svoje vlastné záujmy na tom, aby sa ich vzťahy zlepšili. Trump v Bielom dome tento proces len urýchlil,“ konštatuje Manoj Kewalramani, šéf indo-pacifických štúdií z výskumného centra Takshashila v indickom meste Bengalúr.

Čína aj India postupne zlepšujú cezhraničný styk, obe krajiny plánujú obnoviť vzájomné lety medzi metropolami a ďalšími mestami a tiež obnoviť vzájomné vydávanie víz a pracovných povolení.

„Z vlastných dôvodov, poháňaných najmä ekonomickou situáciou, ktorá trpí prepadom ekonomiky a medzinárodného obchodu sa v Indii ukázala väčšia ochota a vôľa spájať sa s niekdajším nepriateľom,“ hodnotí Milan Vaishnav, riaditeľ Juhoázijského výskumného programu v rámci Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP).

Indický premiér Naréndra Módí

TASR/AP

​Analytici poukazujú na to, že za zhoršením vzťahov medzi Trumpom a Módím môže byť aj ješitnosť amerického prezidenta. Šéf Bieleho domu totiž v máji tohto roku vyhlásil, že sa značnou mierou pričinil o zmier medzi jadrovými veľmocami Indiou a Pakistanom. „Zatiaľ čo v pakistanskom Islamabáde Trumpovu úlohu vyzdvihovali a navrhovali ho na Nobelovu cenu za mier, indickí najvyšší predstavitelia mu odmietli pripísať akúkoľvek zásluhu,“ poznamenal Harsh Pant, viceprezident think-tanku Observer Research Foundation v indickom Dillí.

Brazílska rebélia

Do klubu krajín, ktorým prekáža Trumpova colná vojna sa zaradila aj Brazília. Jej prezident, Inacio Lula da Silva si už telefonoval nielen s indickým, ale aj ruským prezidentom. „Budeme pokračovať v predaji našich produktov. Ak od nás Spojené štáty nebudú nakupovať, obrátime sa inam, nájdeme si ďalších partnerov,“ povedal da Silva. Svet je podľa neho veľký a nájde sa dosť krajín ochotných obchodovať s Brazíliou.

Tlak Trumpa na Brazíliu prostredníctvom ciel má ešte ďalší rozmer. Trump na súčasné vedenie najsilnejšej juhoamerickej ekonomiky tlačí aj kvôli tomu, že tamojšie súdy momentálne stíhajú brazílskeho exprezidenta a Trumpovho priateľa Jaira Bolsonara. Šéf Bieleho domu sa viackrát vyjadril, že osud dobrých vzťahov Spojených štátov a Brazílie sa bude odvíjať aj od toho, ako proces s exprezidentom Bolsonarom dopadne. Ten je vyšetrovaný pre podozrenie z usporiadania štátneho prevratu a hrozí mu až 40 rokov za mrežami.

Brazílsky prezident Inacio Lula da Silva

TASR/AP

​„Trump spôsobil, že Brazília sa obzerá po diverzifikácii medzinárodného obchodu a nájsť si čo najviac nových priateľov v medzinárodnom obchode,“ konštatuje Oliver Stuenkel, profesor Univerziy medzinárodných vzťahov v brazílskom Sao Paule.

Čerešničkou na torte je už len to, že da Silva odmietal v zahraniční obchodovať v amerických dolárov. „Musím používať dolár, ak chcem obchodovať s krajinami ako Venezuela, Čile Bolívia či s Európskou úniou. Môžeme používať vlastné meny. Prečo sa mám držať dolára, nad ktorým nemám kontrolu?“ pýta sa Silva.

Donald Trump sa klasickú salónnu diplomaciu rozhodol nahradiť širokými lakťami colnej vojny. Kroky Číny, Indie a Brazílie ale naznačujú, že mohlo ísť o krok vedľa. Vďaka nevyspytateľnosti šéfa Bieleho domu tak môžu vznikať neobvyklé obchodné spojenectvá a rozhádané krajiny k sebe nájdu spoločnú cestu.