401. deň na Ukrajine: Po Buči sa svet zmenil, vyhlásil Zelenskyj
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV /
Rusko znovu útočilo iránskymi dronmi na Ukrajine. V noci vyslalo 10 bezpilotných lietadiel z Brjanskej oblasti, ktoré smerovali zo severnej časti Ukrajiny na juh. 9 z nich sa ukrajinskému letectvu podarilo zostreliť. Terčom bolo aj mesto Charkov, ktoré predtým zasiahlo najmenej 6 úderov pravdepodobne raketami S-300. Zranenia utrpelo 5 ľudí. Okrem útokov dronmi Rusko pokračovalo v ostreľovaní miest ležiacich neďaleko frontovej línie, vrátane Záporožia. Bieloruský prezident Lukašenko vyzval na okamžité prímerie a začatie mierových rozhovorov. Zároveň varoval Kyjev, že ak spustí proti-ofenzívu, príde o možnosť rokovať.
Po Buči sa svet zmenil, Zelenskému sa otvorili oči
O meste Buča v Kyjevskej oblasti pred rokom svet nevedel, ale od masakry civilistov vlani na jar už naň nikto nikdy nezabudne. Na pietnej ceremónii v Buči to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnil aj dočasne poverený premiér SR Eduard Heger, predseda chorvátskej vlády Andrej Plenkovič, šéf slovinského kabinetu Robert Golob a moldavská prezidentka Maia Sanduová. "Po Buči sa svet zmenil, svetu sa otvorili oči," vyhlásil Zelenskyj. Vo svojom príhovore ďalej zdôraznil, že ruské vojská na Ukrajine už viac než rok "ničia, zabíjajú a šliapu po ľudskej dôstojnosti".
Poďakoval sa lídrom prítomných krajín za podporu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie 24. februára minulého roka. Podľa Zelenského na Ukrajine pokračuje bitka o ochranu života a dôstojnosti. Ľudskosť v tejto vojne zvíťazí, ale ľudstvo si musí uvedomiť, že Ukrajina kladie životy na obranu celého sveta, dodal Zelenskyj. Ukrajinské úrady oficiálne stanovili počet obetí v častiach Kyjevskej oblasti oslobodených od ruských síl na 1137, pričom len v Buči bolo podľa ich zistení zabitých 461 civilistov. Dôkazy o zločinoch v Buči i na iných miestach, kde sa podľa ukrajinských predstaviteľov ruskí vojaci dopustili vojnových zločinov na civilistoch, zhromažďujú medzinárodní vyšetrovatelia.
V Bielorusku môžu byť umiestnené ruské strategické jadrové zbrane
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok, 31. marca, vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na umiestnenie ruských strategických jadrových zbraní na svojom území. "Putin a ja sa rozhodneme a ak to bude nutné, umiestnime tu strategické zbrane," povedal Lukašenko v prejave o stave krajiny odvysielanom bieloruskou televíziou. Dodal, že Minsk a Moskvu nič nezastaví pri ochrane oboch krajín a ich obyvateľov. Lukašenko v piatkovom prejave tiež vyzval na "prímerie na Ukrajine" a rokovania medzi Kyjevom a Moskvou "bez kladenia podmienok". Šéf Kremľa Putin počas uplynulého víkendu oznámil plány na rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska. Piatkové Lukašenkovo vyhlásenie ale predstavuje ešte väčšiu hrozbu, keďže by podľa neho mohli byť v Bielorusku umiestnené rakety dlhého doletu.
Nová koncepcia zahraničnej politiky považuje Západ za existenčnú hrozbu
Nová koncepcia ruskej zahraničnej politiky označuje Západ za existenčnú hrozbu pre Rusko. Oznámil to v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. V koncepcii je "uznaná existenčná podstata hrozby pre bezpečnosť a rozvoj Ruska, ktorú poháňa konanie nepriateľských krajín,"uviedol Lavrov počas stretnutia ruskej Bezpečnostnej rady. Dodal, že ako hlavného iniciátora protiruských nálad koncepcia priamo menuje Spojené štáty. "Západná politika, ktorá sa snaží oslabiť Rusko v každom možnom smere, je charakterizovaná ako hybridná vojna nového typu," uviedol šéf ruskej diplomacie. K aktualizácii koncepcie ruskej zahraničnej politiky prišlo v čase, keď sa vzťahy Moskvy a západných krajín výrazne zhoršili po vlaňajšej invázii Ruska na Ukrajinu. Podľa Putina bolo nevyhnutné koncepciu pozmeniť v dôsledku radikálnych zmien vo svete. Zároveň oznámil, že nový 42-stranový dokument už formálne prijal.
Komisár OSN: Ruská vojna na Ukrajine je šialenstvom a musí skončiť
Ruskom rozpútaná vojna na Ukrajine spôsobila, že sa závažné porušovanie ľudských práv stalo šokujúco bežným javom, upozornil v piatok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho ruský vpád na Ukrajinu spôsobil to, že sa pozornosť ľudstva odvrátila od riešenia globálnych existenčných hrozieb. "Táto vojna popiera akýkoľvek zmysel. Toto šialenstvo musí skončiť a musí nastať mier," povedal Türk počas prejavu o situácii na Ukrajine na pôde Rady OSN pre ľudské práva. "V čase, keď ľudstvo čelí obrovským existenčným výzvam, nás táto deštruktívna vojna odvádza od práce na hľadaní riešení, od práce na zaistení nášho prežitia," povedal Türk vo svojom vystúpení.
Zároveň poukázal na zverstvá spáchané od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a upozornil, že konflikt naďalej vysiela šokové vlny do celého sveta. Komisár upozornil aj na veľký nárast cien potravín, energií a ďalších komodít, ako aj na prehlbujúce sa sociálne napätie a nerovnosti. Türk tiež varoval, že to ešte zhoršuje súčasnú hlbokú globálnu krízu nárastu životných nákladov, ktorá už uvrhla približne 71 miliónov ľudí do chudoby a ohrozuje stabilitu mnohých krajín sveta. Po 37 rokoch po černobyľskej katastrofe "predstavuje enormné riziko ďalšia ukrajinská jadrová elektráreň - v Záporoží - s potenciálnym dosahom na milióny ľudí," dodal.
