1354. deň na Ukrajine: Dve ukrajinské jadrové elektrárne museli po ruských útokoch znížiť výkon
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / Útoky ruskej armády si v noci na sobotu (8. 11.) na Ukrajine vyžiadali najmenej tri civilné obete, informovala na sociálnych sieťach ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková citovaná britskou stanicou BBC. Dve obete - ženy - hlásili z mesta Dnipro, jeden človek prišiel o život pri nočných útokoch na Charkov na východe Ukrajiny.
Pozrite si archívne štúdio k stretnutiu Trumpa a Orbána
Vojna na Ukrajine
Svyrydenková vo svojom príspevku na sociálnych sieťach napísala, že „nepriateľ opäť úmyselne zaútočil na energetickú infraštruktúru. Bolo poškodených niekoľko významných energetických zariadení – v Poltavskej, Charkovskej a Kyjevskej oblasti.“ Ukrajinská premiérka nešpecifikovala, ktoré zariadenia boli poškodené, ale generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi na sieti X zverejnil, že po nočnom útoku na elektrickú rozvodňu, ktorá je dôležitá pre jadrovú bezpečnosť, boli jadrové elektrárne Chmeľnyckyj a Rivne nútené znížiť svoj výkon.
Podľa ukrajinskej ministerky energetiky Svitlany Hrynčukovej ruské útoky v noci na sobotu opäť zapríčinili výpadky v dodávkach elektrickej energie v niekoľkých oblastiach. Ruské ministerstvo obrany vo svojej zvodke zo soboty rána potvrdilo, že jedným z cieľov nočného ostreľovania bola energetická infraštruktúra Ukrajiny. Konkrétne ciele neboli zverejnené, ale podľa Moskvy boli zasiahnuté.
V predvojnovom roku 2021 mali jadrové elektrárne na Ukrajine
- 55-percentný podiel na produkcii elektriny.
- Záporožská jadrová elektráreň - vôbec najväčšia v Európe - bola dobytá v prvých dňoch ruskej invázie.
- Pod ukrajinskou kontrolou zostávajú tri jadrové elektrárne: Chmeľnyckyj, Rivne a Južnoukrajinsk.
Ukrajina chce zabezpečiť, aby sa do Európy nedostávala ruská ropa
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok uviedol, že má v úmysle zabezpečiť, aby „v Európe nebola žiadna ruská ropa“ napriek snahám Maďarska zachovať dovoz z Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA. Vyjadrenia ukrajinského lídra prišli v čase, keď predseda maďarskej vlády Viktor Orbán absolvoval návštevu Bieleho domu, v rámci ktorej rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom aj o zachovaní dodávok ruskej ropy. Maďarsko získava väčšinu svojej ropy prostredníctvom ropovodu Družba, ktorý vedie z Ruska cez Ukrajinu, čo zapríčinilo napäté vzťahy medzi Kyjevom a Budapešťou.
Ukrajina už niekoľkokrát zaútočila na ropovod na ruskom území. V auguste napríklad došlo k prerušeniu dodávok ropy do Maďarska po útoku ukrajinského dronu. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó to vtedy označil za útok na energetickú bezpečnosť svojej krajiny. Zatiaľ čo Spojené štáty v októbri uvalili nové sankcie na ruské energetické spoločnosti, Trump počas piatkového stretnutia s Orbánom udelil výnimku pre Maďarsko podľa agentúry MTI. Zelenskyj obvinil Orbána, že využíva nesúhlas s podporou Ukrajiny ako nástroj pred budúcoročnými voľbami, píše DPA.
Vývoz ropy a plynu je pre Moskvu dôležitým zdrojom príjmov na financovanie vojny proti Ukrajine, ktorá trvá už viac ako tri a pol roka, pripomína DPA.