17°
Bratislava
400. deň na Ukrajine: Ruská FSB zadržala amerického novinára za údajnú špionáž, putuje do väzby
400. deň na Ukrajine: Ruská FSB zadržala amerického novinára za údajnú špionáž, putuje do väzby
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Súd v Moskve poslal do väzby amerického novinára denníka Wall Street Journal, Evana Gershkovicha. Podľa ruskej tajnej služby FSB je podozrivý zo špionáže. Novinár vinu pred súdom odmietol. Rovnako tak vedenie amerických novín. FSB tvrdí, že novinára zatkla na Urale "pri pokuse získať tajné informácie". Najtvrdšie boje na Ukrajine sa naďalej vedú pri Bachmute, kde Rusi mierne postúpili. Ukrajincom sa ale naďalej darí držať obranné línie v obliehanom meste. V ukrajinskej metropole Kyjev vládne napätie po tom, čo mnísi ukrajinskej pravoslávnej cirkvi zostávajú aj napriek výzvam tamojších úradov v kláštore Kyjevsko-pečerská lavra. Úradníkov, ktorí mali areál prevziať, odmietli vpustiť dovnútra.
Vojna na Ukrajine
Zadržaný americký novinár zostáva vo vyšetrovacej väzbe
Moskovský súd vo štvrtok, 30. marca, rozhodol o dvojmesačnej vyšetrovacej väzbe pre amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorého zadržali pre podozrenia zo špionáže v prospech USA. Reportér denníka Wall Street Journal (WSJ) bol uväznený "na obdobie jedného mesiaca a 29 dní, teda do 29. mája 2023." Uviedol to vo vyhlásení Lefortovský okresný súd.
Gershkovich pracuje pre moskovskú pobočku WSJ a ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) ho zadržala v Jekaterinburgu. Údajne sa tam snažil získať utajované informácie o podniku vojensko-priemyselného komplexu. Samotný americký denník vo štvrtok "dôrazne poprel" obvinenia FSB a požiadal o okamžité prepustenie svojho reportéra, ktorého považuje za "dôveryhodného a lojálneho". WSJ zároveň vyjadril v súvislosti s bezpečnosťou Gershkovicha "hlboké znepokojenie". Ak bude usvedčený z trestného činu špionáže, hrozí mu až 20 ročné väzenie. Skupiny za slobodu médií a novinári, z ktorých mnohí reportéra osobne poznajú, sa zaručujú za jeho nevinu. "Som šokovaný strašnými správami o absurdnom obvinení Ruska zo špionáže proti Evanovi Gershkovichovi, vynikajúcemu reportérovi a priateľovi," napísal na Twitteri Max Seddon, šéf moskovskej kancelárie Financial Times.
Zadržaný americký novinár
Obvinenia označila za "absurdné" aj Francesca Ebel, korešpondentka denníka Washington's Post pre Rusko. "Sme mimoriadne znepokojení a pri tejto príležitosti odsudzujeme represívny prístup Ruska k ruským i zahraničným médiám," uviedla vo vyhlásení hovorkyňa francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Anne-Claire Legendreová.
Gershkovich má 31 rokov a plynule hovorí po rusky. V minulosti pracoval ako redaktor agentúry AFP v Moskve a pre spravodajský portál The Moscow Times v anglickom jazyku. Jeho rodina emigrovala z Ruska do USA v čase, keď bol ešte dieťa.
Putin možno koncom apríla navštívi Turecko
Ruský prezident Vladimir Putin navštívi možno koncom apríla Turecko, aby sa tam zúčastnil na slávnostnom spustení prvého reaktora jadrovej elektrárne v Turecku, ktorý postavila ruská štátna spoločnosť pre jadrovú energetiku - Rosatom. Uviedol to v stredu, 29. marca, turecký prezident Tayyip Erdogan. "Možno existuje možnosť, že pán Putin 27. apríla príde, alebo sa spojíme na inauguračnej ceremónii online," uviedol Erdogan pre tureckú súkromnú televíziu ATV.
Turecko počas tejto slávnostnej inaugurácie vloží do svojho prvého reaktoru jadrové palivo a elektráreň Akkuyu vtedy oficiálne nadobudne status jadrového zariadenia, oznámil v priebehu stredy Erdogan. Kremeľ ešte v pondelok, 27. marca, poprel správy, že sa Putin chystá navštíviť Turecko. V sobotu Kremeľ oznámil, že Putin a Erdogan spolu počas telefonátu hovorili o spoločných strategických projektoch vrátane výstavby jadrovej elektrárne Akkuyu. Ide o projekt v hodnote 20 miliárd dolárov zameraný na vybudovanie štyroch reaktorov v stredomorskom mestečku Akkuyu, čo umožní Turecku pripojiť sa k malému počtu krajín využívajúcich jadrovú energiu na výrobu elektriny.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal nedávno na ruského prezidenta zatýkací rozkaz za vojnové zločiny na Ukrajine, čím rozhneval Kremeľ. Turecko ale nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, pripomína Reuters.
Rodičia ukrývajú deti v pivniciach, aby ich uchránili pred evakuáciou, uvádzajú ukrajinskí dobrovoľníci
Informoval o tom vo štvrtok britský denník The Guardian. Zatiaľ čo rodičia uvádzajú rôzne dôvody pre toto svoje konanie, väčšina dobrovoľníkov tento jav pripisuje kombinácii chudoby a nepriaznivého psychického stavu rodín, ktoré už celé mesiace žijú v oblastiach bojov. Ukrajinská vláda začiatkom marca vydala miestnym úradom v donbaskom meste Bachmut, kde prebiehajú najdlhšie a najkrvavejšie boje od začiatku ruskej vojenskej invázie, povolenie na nútené evakuácie detí. V súčasnosti sa toto nariadenie vzťahuje len na obývané oblasti, ktorým hrozí, že sa dostanú pod ruskú okupáciu, čo sa podľa vlády v Kyjeve aktuálne týka iba Bachmutu.
"Civilisti v Bachmute sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu od začiatku vojny, jeho intenzita sa ale za uplynulé mesiace dramaticky zvýšila," píše Guardian. Podľa ukrajinských úradov sa v tomto meste stále nachádza asi 4 000 civilistov, pričom nie je jasné, koľko je medzi nimi detí. Na evakuácii civilistov z frontovej línie sa od začiatku vojny na Ukrajine podieľajú tisícky dobrovoľníkov. Kým mnoho rodičov odíde dobrovoľne ešte predtým, ako sa k miestu ich bydliska presunie frontová línia, v takýchto oblastiach sa údajne stále nachádzajú tisíce detí. Podľa jedného z dobrovoľníkov, ktorého citoval Guardian, majú ľudia rôzne dôvody na to, že v takýchto nebezpečných oblastiach zostávajú. Majú napríklad staršieho príbuzného, ktorý nedokáže chodiť, či nedôverujú tomu, že im úrady naozaj zabezpečia náhradné ubytovanie. "Ľudia, ktorí sa zdráhajú odísť, sú často veľmi chudobní, majú malú dôveru v štát a "nie sú veľmi sebavedomí"," cituje britský denník slová nemenovaného dobrovoľníka.
Švajčiarsko rozšírilo sankcie voči Rusku v súlade s 10. sankčným balíkom EÚ
Švajčiarsko rozšírilo v stredu, 29. marca, sankcie voči Rusku tak, aby korešpondovali s desiatym sankčným balíkom, ktorý voči tejto krajine prijala Európska únia. Oznámila to tamojšia vláda. Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ, už doteraz sankcionovalo približne 120 ruských jednotlivcov a subjektov, ktoré EÚ pridala do svojho najnovšieho sankčného zoznamu proti Moskve. "Spolková rada teraz prijíma zostávajúce opatrenia z desiateho balíka sankcií (EÚ), a to s platnosťou od 29. marca," uvádza vláda vo vyhlásení. Dodala, že okrem zmien v ohlasovacej povinnosti vo finančnom sektore medzi ne patrí aj zákaz pôsobenia ruských štátnych príslušníkov v riadiacich orgánoch spoločností spadajúcich do kritickej infraštruktúry, ako aj ďalšie sankcie súvisiace s tovarom. Najnovšie sankcie tiež sprísňujú dovozné obmedzenia týkajúce sa tovaru, ktorý má pre Rusko ekonomický význam. Desiaty sankčný balík voči Rusku prijala EÚ koncom februára.
Vojaci NATO majú pod velením Rumunska cvičenie v oblasti Čierneho mora
Rumunské námorné sily velili vo štvrtok, 30. marca, mnohonárodnému vojenskému cvičeniu NATO v oblasti Čierneho mora. Severoatlantická aliancia sa aj takto snaží posilniť bezpečnosť na svojom juhovýchodnom krídle vzhľadom na vojnu na Ukrajine. Námorné a letecké cvičenie je súčasťou série manévrov Námorný štít 2023 (Sea Shield), do ktorých je zapojených približne 3 400 vojakov z 12 členských štátov NATO a z niektorých partnerských krajín. "Štvrtkové cvičenie v oblasti obce Mahmudia v delte Dunaja preukáže, ako kombinované ozbrojené sily vedia neutralizovať letecký výsadok nepriateľa v oblasti priľahlej k tejto plavebnej ceste," uviedli rumunské námorné sily.
Na cvičení a zúčastňuje 30 lodí námorných síl, 14 lietadiel a 15 člnov "rýchleho zásahu" a iných hliadkovacích plavidiel. Cvičenie Námorný štít 2023 sa začalo 20. marca a bude prebiehať do 2. apríla. Sú doň zapojení potápači-experti na zneškodňovanie výbušnín a špecialisti na obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými zbraňami.
NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu posilnilo prítomnosť na svojom východnom krídle a poslalo ďalšie mnohonárodné bojové skupiny do Rumunska, Maďarska, Bulharska a na Slovensko. Rumunsko vstúpilo do NATO v roku 2004 a hrá v aliancii počas vojny na Ukrajine čoraz väčšiu rolu. Vlani v novembri hostilo stretnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO. Minulý mesiac americkí a francúzski vojaci, ktorí sú súčasťou bojovej skupiny NATO v Rumunsku, mali spoločné bojové cvičenia v čiernomorskom výcvikovom areáli Capu Midia. Cvičila sa streľba ostrou muníciou z raketometu HIMARS.
