399. deň na Ukrajine: Šéf MAAE Grossi navštívil záporožskú jadrovú elektráreň

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Na kontrolu Záporožskej jadrovej elektrárne prišiel šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi. Po novom chce navrhnúť také opatrenia, ktoré budú vyhovovať obom stranám. Najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe aj naďalej ohrozujú tvrdé boje v jej okolí. Podľa agentúry TASS mieri na jej kontrolu aj odborník zo Slovenska. Je súčasťou trojice expertov, ktorí tam budú pôsobiť dva mesiace v rámci plánovanej rotácie inšpektorov zo zahraničia. Sprevádzajú ho kolegovia z Francúzska a Japonska.

+251 fotiek

Vojna na Ukrajine

Šéf MAAE Grossi navštívil záporožskú jadrovú elektráreň

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi navštívil v stredu, 29. marca, Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú v súčasnosti ovládajú ruské jednotky, oznámil Kyjev. ZAES pri meste Enerhodar v Záporožskej oblasti je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Vlani v marci ju obsadili ruské invázne sily. V súčasnosti sú v nej trvalo prítomní aj medzinárodní experti MAAE.

Rafael Grossi a jeho delegácia opustia elektráreň v popoludňajších hodinách, uviedla ruská agentúra TASS, ktorú citovala stanica France 24.
Grossi tento týždeň navštívil ZAES druhýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, aby osobne posúdil vážnosť bezpečnostnej situácie v tomto zariadení. Tím expertov MAAE sa v záporožskej jadrovej elektrárni nachádza od septembra 2022, podľa Grossiho je ale situácia "naďalej neistá".

Šéf MAAE sa v utorok v meste Záporožie stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom vyjadril názor, že situácia v elektrárni "sa vôbec nezlepšuje". Záporožie sa nachádza na území ovládanom Ukrajinou približne 50 kilometrov severovýchodne od atómovej elektrárne.

Grossi viackrát navrhol zriadenie bezpečnej zóny okolo ZAES. Tá bola v uplynulom období v dôsledku ostreľovania niekoľkokrát odpojená od elektrickej siete. Atómová elektráreň pritom na bezpečnú prevádzku potrebuje spoľahlivé dodávky elektrickej energie. Z ostreľovania ZAES sa navzájom obviňujú ruská aj ukrajinská strana.

Ukrajina musela vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s novinármi agentúry AP zopakoval požiadavky Kyjeva na dodanie ďalších modernejších zbraní. Poznamenal tiež, že Ukrajina musela vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany, ktorý mu dodala jedna z európskych krajín.

"Máme úžasné rozhodnutia týkajúce sa (systémov protivzdušnej obrany) Patriot, ale v skutočnosti ich nemáme," povedal Zelenskyj v súvislosti s Patriotmi, ktoré Kyjevu prisľúbili Spojené štáty. Ukrajina podľa jeho slov potrebuje na ochranu pred ruskými raketami 20 batérií Patriotov, pričom možno ani tento počet nebude postačujúci, nakoľko "žiadna krajina na svete nebola vystavená toľkým útokom balistickými strelami".

Zelenskyj v rámci utorkového rozhovoru pre AP dodal, že jedna z európskych krajín poslala Ukrajine iný systém protivzdušnej obrany, ktorý však nefungoval, a "museli ho znova a znova vymieňať". Ukrajinský líder nespresnil, o ktorú krajinu išlo. Okrem toho Zelenskyj zopakoval dlhodobú požiadavku Kyjeva na dodávky bojových stíhačiek. "Ak hovoríme o moderných bojových lietadlách, stále nemáme nič," konštatoval.

Denník The Guardian pripomína, že Poľsko a Slovensko sa rozhodli poskytnúť Ukrajine stíhačky sovietskej výroby, avšak žiadna západná krajina zatiaľ nesúhlasila s dodaním moderných lietadiel. Dôvodom sú obavy z rizika eskalácie konfliktu a toho, že ukrajinské sily by nadobudli kapacity na to, aby mohli zasahovať ciele hlboko na ruskom území. Ako ďalší argument uvádzajú dlhé časové obdobie nutné na výcvik pilotov a pozemných posádok. Dodávky tejto techniky v krátkodobom horizonte sú preto považované za nepraktické.

Putin pripustil, že západné sankcie môžu mať na Rusko negatívny dopad

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu pripustil, že sankcie uvalené na Rusko za inváziu na Ukrajinu môžu mať na jeho krajinu "negatívne" dopady. Predtým Putin tvrdil, že Moskva sa sankciám prispôsobuje. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. "Sankcie uvalené proti ruskej ekonomike naozaj môžu mať v strednodobom výhľade negatívny dopad," povedal Putin na zasadnutí vlády, vysielanom v televízii.

Západ zaviedol v niekoľkých krokoch tvrdé sankcie voči Moskve pre ruskú inváziu na Ukrajine. Putin opakovane tvrdil, že Rusko odoláva vlnám ekonomických sankcií, ktoré boli zamerané predovšetkým na vývoz ruskej ropy a zemného plynu. Ruský prezident v stredu povedal, že nezamestnanosť v krajine "sa drží na historickom minime", pričom inflácia, ktorá vlani na jar prudko stúpla, podľa očakávania do konca marca "klesne pod štyri percentá".

Putin ale dodal, že "návrat ku krivke rastu by v nás nemal vyvolávať pocity uvoľnenia". "Musíme podporovať a posilňovať pozitívne trendy v našej ekonomike, zvyšovať jej výkonnosť, zaisťovať technologickú, personálnu a finančnú nezávislosť," povedal. Prezident vyzval vládu, aby "konala rýchlo a bez zbytočnej byrokracie a odkladov".

Hybridná vojna so Západom bude trvať dlho, tvrdí Peskov

Kremeľ v stredu deklaroval, že konfrontácia Ruska so Západom bude zrejme trvať dlho. Informovala o tom agentúra AFP. Pri otázke, ako Kremeľ hodnotí vyhliadky na ukončenie bojov na Ukrajine a či by sa tzv. špeciálna vojenská operácia (SVO) - ako sa v Rusku musí označovať ním rozpútaná vojna na Ukrajine - mohla skončiť už tento rok, ruský diplomat Dmitrij Sergejevič Peskov novinárov odkázal na ministerstvo obrany.

AFP pripomenula, že podľa západných spravodajských služieb pritom Rusko dúfalo, že po spustení svojej SVO na Ukrajine vo februári minulého roka dosiahne stanovené ciele v priebehu niekoľkých dní - čo sa však nestalo.

Peskov však vo svojom vystúpení pred novinármi v stredu tvrdil, že Rusi sa "bezprecedentným" spôsobom zjednotili okolo prezidenta Vladimira Putina a že väčšina z nich chce, aby sa stanovené ciele na Ukrajine dosiahli. "Treba len prejaviť odhodlanie, vernosť sebe, cieľavedomosť, zomknúť sa okolo prezidenta," dodal Peskov.

V komentári k výrokom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý povedal, že v prípade porážky v bojoch o mesto Bachmut na východnom fronte bude Ukrajina dotlačená ku kompromisu s Ruskom, a to aj vo vnútri krajiny, keďže obyvateľstvo je unavené z vojny, Peskov uviedol: "Kyjevský režim si určuje svoje vlastné priority." Kremeľský hovorca doplnil, že SVO pokračuje a o Bachmut - Peskov preň použil starý názov Arťomovsk - sa vedú prudké boje. "Naši (vojaci tam) predvádzajú zázraky," vyzdvihol Peskov.

Na otázku, ako hodnotí náladu vo vnútri Ruskej federácie, Peskov odpovedal, že je "veľmi dobrá". "Vidíme absolútnu konsolidáciu ruskej spoločnosti. Je tu bezprecedentná konsolidácia okolo prezidenta, najvyššieho veliteľa (ozbrojených síl), a politiky, ktorú vedie. Vidíme absolútne dominantnú dôveru v našej spoločnosti, že všetky ciele stanovené pre SVO budú a musia byť dosiahnuté." uviedol.

AFP pripomenula, že ruské štátne médiá poskytujú o aktivitách svojich jednotiek na Ukrajine výlučne "prokremeľské spravodajstvo". Kritika vojenských operácií je de facto zakázaná a v krajine vládne cenzúra. Spoľahlivé prieskumy verejnej mienky o tom, čo si Rusi myslia o tzv. špeciálnej operácii na Ukrajine, neexistujú, uzavrela svoju správu AFP.