395. deň na Ukrajine: Ukrajina nemôže začať protiofenzívu, čaká na muníciu, tvrdí Zelenskyj

BRATISLAVA / Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský pripustil, že situácia na fronte na východe Ukrajiny nie je dobrá pre nedostatok munície. Ruské sily podľa neho denne vystrelia trikrát viac striel ako ukrajinská armáda. V takejto situácii sa ukrajinským silám nedarí začať s protiofenzívou, ktorú plánovali. Štáty Európskej únie sa už dohodli na financovaní munície pre Ukrajinu, ktorá sa bráni pred ruskou agresiou. Pre nové dodávky musia európske zbrojné závody zvyšovať výrobu.

+250 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ukrajina nemôže začať protiofenzívu, čaká na muníciu, tvrdí Zelenskyj

Ukrajina nemôže začať očakávanú protiofenzívu voči ruským silám, pretože nemá dostatok zbraní, vojenského vybavenia a munície. Vyplýva to z vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zverejneného v sobotu, 25. marca. "Ešte nemôžeme začať," povedal Zelenskyj pre japonský denník Jomiuri šimbun. "Za takýchto podmienok vojakov nemôžeme poslať na front," uviedol v rozhovore poskytnutom vo štvrtok, 23. marca, počas návratu vlakom z oblasti frontovej línie do Kyjeva.

Náčelník ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov ešte v januári povedal, že Kyjev plánuje na jar veľkú protiofenzívu, pričom "najprudšie" boje sa očakávajú v marci. Zelenskyj teraz povedal, že situácia na východe Ukrajiny "nie je dobrá" v dôsledku nedostatku munície. Ruské ozbrojené sily podľa neho každý deň použijú trojnásobne viac striel než ukrajinské. "Čakáme na muníciu od našich partnerov," dodal. Zelenského vyjadrenie prišlo v čase, keď správy z frontu v oblasti mesta Bachmut hovoria o zastavení ruského postupu a posilnení pozícií ukrajinských obrancov, napísala DPA.

Rusko hrozí jadrovými zbraňami v prípade pokusu Ukrajiny získať Krym 

"Akýkoľvek pokus Ukrajiny získať polostrov Krym by pre Rusko predstavoval dôvod na použitie akýchkoľvek zbraní, vrátane jadrových," uviedol v piatok, 24. marca, bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. TASR správu prevzala v sobotu z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Pokus o odštiepenie časti krajiny by sa podľa jeho slov rovnal zasahovaniu do existencie samotnej krajiny a preto existujú očividné dôvody na použitie akýchkoľvek zbraní. Rusko podľa Medvedevových vyjadrení neplánuje vstúpiť do priameho konfliktu s NATO. Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady, pripomenul, že Kremeľ má záujem vyriešiť krízu na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.

Rusko v súčasnosti ovláda približne 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014.

Rusko uzavrelo dohodu o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku

Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. Oznámil to v sobotu, 25. marca ruský prezident Vladimir Putin. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Erdogan poďakoval Putinovi za pozitívny prístup k obilnej dohode

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu telefonicky poďakoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za jeho "pozitívny prístup" k predĺženiu čiernomorskej obilnej dohody. "Oznámila to turecká prezidentská kancelária," informuje denník The Guardian. Obaja prezidenti podľa kancelárie hovorili tiež o krokoch zameraných na zlepšenie vzťahov ich krajín, ale aj o situácii na Ukrajine. Erdogan v tejto súvislosti zdôraznil, že je dôležité, aby sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou skončil čo najrýchlejšie a diplomatickou cestou.

Čiernomorská obilná iniciatíva (tzv. obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje až dve dohody. Jedna z nich umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív napriek sankciám uvaleným na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine. Obilná dohoda vlani pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín; prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri o 120 dní. V marci súhlasilo Rusko už len s jej 60-dňovým predĺžením, hoci Ukrajina, Turecko aj OSN požadovali 120-dňové predĺženie. Putin ale v pondelok, 20. marca, oznámil, že ak sa Rusko po 60 dňoch rozhodne túto dohodu už nepredĺžiť, je pripravené bezplatne dodať z Ruska do chudobných krajín Afriky rovnaký objem obilnín, aký im bol dodaný v predchádzajúcom období.

Putinov spojenec navrhuje zakázať aktivity ICC v Rusku a trestať ich podporu

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin navrhol v sobotu, 25. marca, zakázať v krajine činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten vydal zatykač na prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. 

Prečítajte si tiež

Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Putina

​Volodin uviedol, že ruskú legislatívu by mali zmeniť tak, aby zakazovala všetky aktivity ICC na ruskom území. Akákoľvek podpora a pomoc tejto inštitúcii vnútri Ruska by podľa neho mala byť trestateľná na základe zákona. Putinov spojenec doplnil, že Spojené štáty prijali právne predpisy, aby zabránili súdeniu svojich občanov haagskym súdom, pričom Rusko by malo postupovať rovnako.

Ruskí predstavitelia upozornili, že akýkoľvek pokus zadržať Putina by predstavoval vyhlásenie vojny jadrovej veľmoci. Rusko rovnako ako USA či Čína nie je zmluvnou stranou dohody o zriadení ICC. Platí to aj o Ukrajine, Kyjev ale tomuto súdu priznal jurisdikciu pre stíhanie zločinov spáchaných na ukrajinskom území.

Prečítajte si tiež

Politici reagujú na zatykač Putina a komisárky pre práva detí

​

Volodymyr Zelenskyj rokoval s delegáciou Svetovej banky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok, 24. marca, stretol s delegáciou Svetovej banky pod vedením viceprezidentky pre Európu a strednú Áziu Anny Bjerdeovej. Podľa úradu ukrajinského prezidenta účastníci stretnutia diskutovali o projektoch financovania zotavenia Ukrajiny, ktoré koordinuje Svetová banka. Ide hlavne o projekty v oblasti dopravy, energetickej infraštruktúry a zdravotníctva. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Zelenskyj zdôraznil naliehavosť pomoci Ukrajine pri obnove zničených infraštruktúrnych zariadení, predovšetkým obytných budov a vzdelávacích inštitúcií. Podľa Svetovej banky Ukrajina v dôsledku škôd spôsobených prvým rokom ruskej vojny potrebuje na obnovu a rekonštrukciu najmenej 411 miliárd dolárov.

Prečítajte si tiež

394. deň na Ukrajine: Útok na humanitárne centrum mal 3 obete

​