394. deň na Ukrajine: Útok na humanitárne centrum mal 3 obete

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

KYJEV / Rusko nedokáže v dôsledku vojny na Ukrajine plniť svoje záväzky týkajúce sa údajne väčšej dodávky zbraní pre Indiu. Organizácia Spojených národov (OSN) vyjadrila v piatok hlboké znepokojenie nad popravami bez náležitého súdneho procesu, ktoré uskutočňujú ruské aj ukrajinské sily priamo na bojisku. Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci na piatok usmrtil troch ľudí. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok naznačil, že pri určovaní budúcich hraníc Ukrajiny by mala zohrať úlohu diplomacia.

+251 fotiek

Vojna na Ukrajine

Rusko nedokáže plniť dodávky zbraní pre Indiu

"Písomne nám oznámili, že nie sú schopní to doručiť," uvádza sa správe armády, ktorú zverejnila dolná komora indického parlamentu. V správe sa pritom neuvádza, čo presne malo Rusko Indii dodať. Podľa agentúry Reuters je najväčšou pokračujúcou dodávkou zbraní z Ruska do Indie systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf. India tieto systémy kúpila od Ruska v roku 2018 za 5,4 miliardy dolárov. Tri batérie už Moskva dodala, dva zatiaľ nie.

Indické letectvo je okrem toho závislé aj od dodávok súčiastok z Ruska pre stíhačky Su-30MKI and MiG-29. Rusko je podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) druhým najväčším vývozcom zbraní na svete. Spomínané problémy by pritom podľa CNN mohli mať dopad na vzťahy Moskvy a Naí Dillí, keďže India nakupuje najviac zbraní práve od Ruska. Začiatkom marca pritom ruský prezident Vladimír Putin oznámil zvýšenie produkcie "urgentne potrebných" zbraní.

Rusko vníma odovzdanie migov Ukrajine ako nepriateľský akt a porušenie záväzkov

Rusko v piatok označilo štvrtkový presun štyroch stíhačiek typu MiG-29 zo Slovenska na Ukrajinu za nepriateľský krok a porušenie medzinárodných záväzkov. Vyhlásenie ruskej Federálnej služby pre vojensko-technickú spoluprácu priniesla v piatok agentúra Interfax, informuje TASR.
Slovensko týmto krokom podľa Moskvy "hrubo porušilo" medzivládnu dohodu s Ruskom z apríla 1997, ktorá bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany zakazuje predať či odovzdať zbrane, vojenskú techniku alebo know-how tretím stranám. "Toto konanie Slovenska považujeme za nepriateľský akt voči Ruskej federácii, ktoré je zamerané na zničenie bilaterálnych vzťahov," uviedla ruská federálna služba.

OSN vyjadrila znepokojenie nad popravami bez procesu na ukrajinských bojiskách

Vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová uviedla, že OSN zdokumentovala zabitie až 25 ruských vojnových zajatcov ukrajinskými ozbrojenými zložkami. Ruské sily podľa nej takto krátko po zadržaní popravili 15 ukrajinských zajatcov.

"Tieto (popravy) boli často vykonané bezprostredne po zadržaní na bojisku," uviedla Bognerová. Ukrajinské úrady podľa jej slov vyšetrujú päť takýchto prípadov, ktoré zahŕňajú 22 obetí. OSN ale nemá vedomosť, že by prebiehalo aj trestné konanie voči páchateľom. Ruská súkromná vojenská spoločnosť Vagnerova skupina je podľa Bognerovej zodpovedná za približne 11 z týchto popráv. Rusko a Ukrajina sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vzájomne obviňujú z neprimeraného zaobchádzania s vojnovými zajatcami.

Ukrajina spresnila, že pri ruskom útoku na Kosťantynivku zahynuli traja ľudia

Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci na piatok usmrtil troch ľudí, aktualizovali správu pohotovostné služby. Predtým uvádzali päť zabitých. "Mesto Kosťantynivka sa dostalo pod raketovú paľbu v noci 24. marca. Jedna z rakiet zasiahla jednoposchodovú budovu," uviedli pohotovostné služby v aplikácii Telegram. "Následkom útoku traja ľudia zahynuli a dvaja utrpeli zranenia," uviedli neskôr.

Pohotovostné služby zverejnili aj zábery budovy s preborenou strechou a s troskami v okolí. Medzi obeťami sú tri vnútorne vysídlené ženy z Bachmutu, Časiv Jaru a Opytného, teda z neďalekých dvoch miest a dediny v centre konfliktu. Kosťantynivka sa nachádza asi 25 kilometrov západne od Bachmutu, o ktoré sa vedie najdlhšia a najkrvavejšia bitka od začiatku invázie Ruska na Ukrajine.

Oblastný prokurátor vo vyhlásení napísal, že ruská armáda vystrelila na Kosťantynivku rakety zo systému protivzdušnej obrany S-300. Ukrajinský verejnoprávny telerozhlas Suspilne už predtým informoval, že zasiahnuté bolo "centrum neporaziteľnosti". Po celej Ukrajine bolo zriadených množstvo takýchto núdzových centier, ktoré poskytujú energiu na nabitie mobilných telefónov a ďalšie služby obyvateľom, píše portál britského denníka The Guardian. Úrady v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, sčasti okupovanej ruskými silami, v piatok oznámili, že pri ruských útokoch z posledných 24 hodín bol zabitý jeden civilista.

Únia predstavila pomoc pre unesené ukrajinské deti

Blinken naznačil, že Ukrajina by mohla o niektorých územiach rokovať

Blinken viackrát povedal, že vojna sa musí skončiť diplomaciou. Zahájenie mierových rokovaní v blízkej budúcnosti neočakáva, keďže Moskva ich podľa jeho slov neberie vážne. Šéf americkej diplomacie v prejave pred americkým Kongresom nepriamo poukázal na to, že ukrajinské sily asi nebudú schopné znovuzískať všetky Ruskom okupované územia. Myslí si, že niektoré z nich sú Ukrajinci odhodlaní získať na bojisku a ďalšie možno budú musieť získať inými spôsobmi.

Republikánsky kongresman Chris Stewart sa Blinkena opýtal, či Spojené štáty podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v snahe získať späť Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. "Mojou veľkou obavou nie je uznanie skutočnosti, že Krym je iný ako východný (región) Donbas... Ak je naším záväzkom a našou dohodou s pánom Zelenským, že ich (Ukrajinu) budeme podporovať vo všetkom, čo chcú dosiahnuť, vrátane toho, aby na Kryme neboli prítomní Rusi, potom si koledujeme o veľkú krivdu," povedal Stewart.

Americký minister zahraničných vecí zdôraznil, že iba Ukrajinci môžu rozhodnúť o svojej budúcnosti a o tom, "ako to dopadne z hľadiska suverenity, územnej celistvosti a nezávislosti krajiny". "V záujme všetkých nechceme, aby sa tento konflikt usadil a urovnal takým spôsobom, ktorý jednoducho Rusov vyzve, aby sa obnovili, znovu vyzbrojili a znovu zaútočili," dodal.

USA a ich európski spojenci odmietli uznať ruskú anexiu Krymu z roku 2014. Zelenskyj v januári na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose povedal, že Ukrajinci plánujú znovuzískať Krym, ktorý považujú za svoje územie. Krymský polostrov, na ktorom žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo, Moskva odmietla zahrnúť do možných mierových rokovaní.

Rusko chce na Ukrajine vytvoriť demilitarizované zóny, tvrdí Medvedev

Rusko chce okolo anektovaných oblastí Ukrajiny vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny, vyhlásil v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Rusko vlani v septembri v rozpore s medzinárodným právom anektovalo štyri oblasti Ukrajiny, ktoré čiastočne okupuje ruská armáda. Kremeľ vyhlasuje, že sa týchto území nemieni vzdať, zatiaľ čo Ukrajina deklaruje, že ruskú okupáciu a anexiu ukrajinských oblastí nikdy neuzná. Podľa Medvedeva bude okolo týchto anektovaných území Ukrajiny potrebné vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny.

Ak by sa to nepodarilo, ruské vojská vraj budú musieť postúpiť ďalej dovnútra Ukrajiny, aby zaistili ochranu týchto "novopripojených" ruských území. "Musíme dosiahnuť všetky stanovené ciele v záujme ochrany našich území, území Ruskej federácie," povedal Medvedev – podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie – v rozhovore pre ruské médiá, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti Telegram. Podľa Medvedeva bude okolo týchto území nutné vytvoriť "nárazníkovú zónu, v ktorej nebude povolené používanie nijakých typov zbraní so stredným a krátkym dostrelom, teda 70 – 100 kilometrov". Tento demilitarizovaný koridor by podľa neho zároveň museli opustiť "všetci cudzinci v širokom zmysle slova".

Ak by sa takéto zóny v okolí anektovaných oblastí vytvoriť nepodarilo, ruské vojská by museli postúpiť ďalej do vnútrozemia Ukrajiny a obsadiť aj hlavné mesto Kyjev alebo dokonca až západoukrajinský Ľvov, varoval. "Nič v tomto smere nemôžeme vylúčiť. Ak bude potrebné ísť do Kyjeva, tak potom budeme musieť ísť do Kyjeva. Ak bude treba dostať sa do Ľvova, budeme musieť ísť do Ľvova...," tvrdil Medvedev, ktorý bol v čase svojho prezidentského pôsobenia považovaný v kontexte ruského režimu za relatívne umierneného a liberálneho politika. Od začiatku vojny na Ukrajine však deklaruje radikálne provojnové a protizápadné postoje. Rusko momentálne ovláda zhruba 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014, píše Reuters.