„Zabudli sme, ako vonia chlieb.“ Ľudia utiekli z ukrajinského mesta, kde zažívali peklo

„Zabudli sme, ako vonia chlieb“

Ukrajinské mesto Olešky leží neďaleko Chersonu, pri rieke Dneper, ktorá v tejto oblasti tvorí frontovú líniu. Ruské jednotky ho okupujú od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Koncom októbra sa podarilo dohodnúť dočasné prímerie, ktoré umožnilo evakuáciu časti obyvateľov a doručenie humanitárnej pomoci. Na jeho sprostredkovaní sa podieľala aj manželka amerického prezidenta Melania Trumpová. Medzi ľuďmi, ktorí sa dostali do bezpečia, je aj 47-ročná učiteľka ukrajinčiny a literatúry Oľa. V meste zostávala spolu s manželom Andrijom a deťmi. Rodina spočiatku verila, že okupácia nebude trvať dlho, situácia sa však postupne zhoršovala. „Od marca to bolo neznesiteľné,“ spomína žena. „Cesty boli zamínované, nemali sme ani vodu, ani plyn.“

Podľa jej slov sa potraviny stávali čoraz vzácnejšími. Pri nemocnici kedysi fungoval malý trh, na ktorom predávali jedlo obyvatelia okolitých dedín. Ruské jednotky ho však podľa nej zakázali. Keď sa miestni pýtali na dôvod, údajne dostali odpoveď, že majú hladovať. Obchody boli vyrabované a potraviny postupne zmizli. „V apríli a máji vyzerali ľudia, najmä starší, ako duchovia,“ opísala Oľa.

Deti podľa matky prišli o detstvo

Nedostatok zdravotnej starostlivosti zasiahol aj Oľinu rodinu. Keď si jej dcéra zlomila nohu, nemohli sa dostať do nemocnice, pretože sa tam nachádzali ruskí vojaci. Dievča napokon vyšetril lekár doma a odporučil jeho prevoz do Chersonu. Matka sa však obávala cesty cez zamínované ulice. „Už sa nesprávajú ako deti. Stratili svoje detstvo,“ povedala o svojich potomkoch. Spomína si aj na staršieho muža, ktorý už nedokázal znášať hlad, chlad a neustály strach a napokon sa zrútil. „Keď si na to všetko dnes spomeniem, chce sa mi plakať. Ale už nemám žiadne slzy,“ priznala.

Prečítajte si tiež

Rusko a Ukrajina zaviedli prímerie pri meste Olešky. Ide o najväčšiu deeskaláciu od roku 2022

​Mučenie elektrinou a rok v zajatí

O mimoriadne brutálnom zaobchádzaní vypovedal aj Volodymyr Kostjan. Tvrdí, že ho ruské jednotky zadržali 15. novembra 2022, keď nosil jedlo ďalším obyvateľom. Obvinili ho z odovzdávania súradníc ruskej vojenskej techniky ukrajinskej armáde a z pomoci ľuďom pri úteku z okupovaného územia. Podľa jeho svedectva však proti nemu neexistovali dôkazy. Napriek tomu strávil približne rok v zajatí, kde ho podľa vlastných slov mučili elektrickým prúdom. Jeho väznitelia mali používať sovietsky poľný telefón TA-57. „Pripevnili mi drôty na genitálie a posmievali sa mi: ‚Teraz je spojenie také dobré, že môžeme zavolať Putinovi,‘“ opísal Kostjan. Tvrdí tiež, že vie približne o deviatich miestach, kde dochádzalo k mučeniu, v oblasti miest Olešky a Hola Prystaň. Podľa jeho výpovede mizli aj obyvatelia, ktorí podporovali Ukrajinu. Niektorých mali zabiť a ich telá odhodiť do pivníc. Tieto tvrdenia pochádzajú zo svedectiev evakuovaných obyvateľov a neboli nezávisle overené.

„Ulice sú plné mŕtvol“

O telách na uliciach hovorí aj architekt Roman, ktorý si neželá zverejniť priezvisko. Keď sa dozvedel o možnosti evakuácie, vybral sa za rodičmi. Tí sa však báli odísť a spočiatku jeho návrh odmietali. „Ulice sú plné mŕtvol. Kým sa nebude strieľať, pochovám aspoň niektoré z nich,“ mal mu povedať otec. Aj samotný Roman sa podľa svojich slov viackrát len tesne vyhol stretnutiu s ruskými vojakmi. „Vedel som, že ma môžu kedykoľvek chytiť,“ uviedol.

Šestnásť hodín v autobuse, potom vojenské lietadlo

Ani odchod z okupovaného mesta nebol jednoduchý. Roman opísal 16-hodinovú cestu autobusom, počas ktorej evakuovaní nemali možnosť použiť toaletu. Následne ich ruské vojenské transportné lietadlo Il-76 previezlo do Rostova. Odtiaľ pokračovali do bieloruského Gomeľa a napokon prekročili hranicu na územie kontrolované Ukrajinou. Nie všetci však mali možnosť odísť. Podľa Romana zostáva v Oleškách približne 1 700 ľudí. Pred začiatkom vojny malo mesto okolo 24-tisíc obyvateľov. Medzi tými, ktorí zostali, sú najmä seniori, chorí a ľudia s obmedzenou pohyblivosťou. Niektorí sa pre zamínované cesty nedokázali dostať ani k evakuačným autobusom. Kým pre časť obyvateľov sa útekom skončilo obdobie strachu a nedostatku, ďalší naďalej zostávajú v meste zasiahnutom vojnou.