Európa od A po Z: Podľa Hojsíka ruskú ropu nepotrebujeme, Ondruš hovorí o ideologických kydoch
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRUSEL / Debata v relácii Európa od A po Z o ruských energiách medzi slovenskými europoslancami sa rýchlo zmenila na výmenu ostrých názorov. Zatiaľ čo jeden hovorí o morálnej povinnosti zbaviť sa závislosti od Ruska, druhý varuje, že takéto rozhodnutia môžu zničiť slovenský priemysel.
Ropa, plyn a realita
V relácii sa stretli Miriam Lexmann z KDH, Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska, Judita Laššáková zo strany Smer – SD a Branislav Ondruš zo strany Hlas – SD. Jednou z hlavných tém bolo, či je možné, aby sa Slovensko a EÚ úplne odpojili od ruských energií už od budúceho roka.
Branislav Ondruš upozornil, že prijatý návrh európskych výborov je podľa neho nerealistický a ohrozuje slovenský priemysel: „To, čo presadili členovia a členky výborov, je, že dovoz ruskej ropy sa má zastaviť od 1. januára budúceho roka. To je 67 dní. Ak sa to stane, Slovnaft prestane produkovať pohonné hmoty, pretože v tejto chvíli nedokáže nahradiť viac ako 30 až 50 percent ruskej ropy iným typom. A na polovičný výkon tie technológie fungovať nedokážu.“
Podľa Ondruša by takýto krok mal katastrofálne následky nielen pre Slovensko, ale aj pre Českú republiku a Rakúsko, kam Slovnaft vyváža časť produkcie. Dodal, že „to, čo prijali šialení aktivisti“, je podľa neho „nereálne a technicky nevykonateľné“.
CELÚ RELÁCIU SI POZRITE NA JOJ 24.
Progresívne Slovensko: Menej ropy, viac úspor
Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska reagoval, že cieľom nemá byť len výmena jedného dodávateľa za druhého, ale znižovanie spotreby energií ako takej. „Najlepšie peniaze za fosílne palivá sú tie, ktoré zostanú na Slovensku. Máme dve miliardy eur v Environmentálnom fonde, ktoré majú pomáhať ľuďom znižovať spotrebu energie – zatepľovať, využívať zelené zdroje a tým znižovať účty za energie,“ povedal Hojsík.
Podľa neho je Slovnaft na zmeny technicky pripravený viac, ako tvrdí Hlas – SD a „nedostatok palív na Slovensku nehrozí“. Zároveň upozornil, že vláda Roberta Fica by mala s európskymi partnermi rokovať o férových tranzitných poplatkoch a namiesto vetovania hľadať spoločné riešenia.
KDH: Morálna povinnosť voči Ukrajine, ale nie na úkor občanov
Miriam Lexmann z KDH zdôraznila, že odpojenie od ruských energií je morálne aj politicky správne rozhodnutie, no musí byť premyslené. „Ak nechceme, aby ľudia na Ukrajine trpeli a zároveň nechceme, aby trpeli aj naši občania, nemôžeme posielať peniaze Ruskej federácii, ktorá vedie agresiu voči Ukrajine,“ povedala Lexmann. Podľa nej je kameňom úrazu pripravenosť Slovenska.
Od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, mali členské štáty diverzifikovať energetické zdroje. „Prešlo jedenásť rokov a Slovensko je stále tým posledným, ktoré sa od ruských energií dokáže odpútať,“ dodala. Lexmann zároveň vyzvala vládu, aby tlačila na Európsku úniu a susedné štáty, nech pomôžu Slovensku s prepojeniami a technickou podporou, aby „náklady nepadli na plecia občanov“.
Smer – SD: Technológie nie sú pripravené
Judita Laššáková zo strany Smer – SD priznala, že Slovensko spravilo niektoré kroky, ale podľa nej „technicky ešte nie je pripravené“. „Niektoré procesy neviete uponáhľať. To je fakt. Ak by sme to chceli stihnúť, museli by sme obetovať kvalitu a stabilitu,“ uviedla. Laššáková tiež varovala pred snahou odpojiť sa od ruského jadrového paliva: „Nemôžete do slovenskej jadrovej elektrárne, ktorá bola vyrobená Sovietskym zväzom, dať palivo z Westinghouse. To nie je kompatibilné. To by znamenalo zastavenie elektrárne.“
Zároveň upozornila, že ak Európa úplne odíde od ruských zdrojov, získa ich Čína, čo by mohlo spôsobiť nové geopolitické napätie.
Spor o jadrové palivo a kapacitu ropovodu Adria
Debata sa dotkla aj jadrového paliva, ktoré Slovensko dováža z Ruska. Martin Hojsík uviedol, že v Dukovanoch sa už testuje neruské palivo a rovnaká príprava prebieha aj u nás. Ondruš však oponoval: „Nevieme, ako dlho potrvá, kým Westinghouse získa licenciu na použitie svojho paliva v slovenských elektrárňach. A to je presne ten problém – hovoríme o niečom, čo je zatiaľ len plán, nie realita.“
Diskusia sa dotkla aj ropovodu Adria, cez ktorý by Slovensko mohlo dovážať neruskú ropu z Chorvátska. Podľa Ondruša má potrubie kapacitné limity a je „päťdesiat rokov staré“. Dodal, že Chorváti žiadajú „štvornásobne vyššie poplatky za prepravu ako západné štáty“, čo by podľa neho mali zaplatiť slovenské domácnosti.
Spoločný cieľ, rozdielne cesty
Aj napriek ostrým názorovým stretom sa všetci hostia zhodli aspoň v jednom bode – Slovensko musí diverzifikovať svoje zdroje energie a znížiť závislosť od Ruska. Rozdiel je v tempe a spôsobe, ako to dosiahnuť. Kým jedna časť politického spektra tlačí na rýchlu zmenu v mene solidarity s Ukrajinou, druhá varuje pred unáhlenými rozhodnutiami, ktoré by mohli ohroziť slovenskú ekonomiku a bežných ľudí.
Kedy a ako sa Slovensko dokáže odstrihnúť od Ruska?
Diskusia ukázala, že na mnohé otázky zatiaľ nemáme odpovede. Nie je jasné, kedy bude možné úplne nahradiť ruskú ropu, plyn či jadrové palivo bez výpadkov a nárastu cien. Otvorená zostáva aj téma tranzitných poplatkov a kapacity ropovodu Adria, ktorý by mohol vytvoriť novú formu závislosti.
Európske fondy a férové podmienky ako kľúč
Politici sa zhodli, že vláda musí aktívnejšie rokovať s Európskou úniou a susedmi o férových podmienkach. Zároveň by mala využiť miliardy eur z európskych fondov na zatepľovanie, modernizáciu budov a podporu obnoviteľných zdrojov, aby občania neznášali dôsledky prechodu na nové zdroje sami. Energetická nezávislosť bez šoku pre občanov Slovensko stojí pred zásadnou skúškou. Musí sa stať energeticky nezávislým, no zároveň ochrániť domácnosti pred prudkým rastom cien a výpadkami dodávok. Cieľom by mala byť moderná, sebestačná energetika postavená na rozumnom plánovaní a spolupráci s európskymi partnermi, nie na unáhlených politických rozhodnutiach.