Sacharovovu cenu získali väznení bieloruskí a gruzínski novinári Andrzej Poczobut a Mzia Amaglobeli

ŠTRASBURG / Dvaja novinári, väznení v Bielorusku a Gruzínsku, sú laureátmi Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2025, ktorú Parlament udelí 16. decembra.

V stredu pri vyhlasovaní laureátov v zasadacej miestnosti Parlamentu predsedníčka Roberta Metsola uviedla: „Udelením tohtoročnej Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Andrzejovi Poczobutovi z Bieloruska a Mzii Amaglobeli z Gruzínska prejavujeme úctu dvom novinárom, ktorých odvaha svieti ako maják pre všetkých, ktorí sa odmietajú nechať umlčať. Obaja zaplatili vysokú cenu za to, že hovorili pravdu moci - stali sa symbolmi boja za slobodu a demokraciu. Parlament stojí pri nich a pri všetkých, ktorí naďalej požadujú slobodu.“

Andrzej Poczobut je novinár, esejista, bloger a aktivista z poľskej menšiny v Bielorusku. Známy svojou otvorenou kritikou Lukašenkovho režimu a svojimi článkami o histórii a ľudských právach bol mnohokrát zatknutý. Od roku 2021 je vo väzbe a odsúdený na osem rokov väzenia. Jeho zdravotný stav sa odvtedy zhoršil, ale napriek tomu, že nedostáva potrebnú lekársku starostlivosť, stále bojuje za slobodu a demokraciu. Poczobutov súčasný zdravotný stav nie je známy a jeho rodina ho nesmie navštevovať.

V uznesení prijatom 15. marca 2023 Parlament vyzval na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Andrzeja Poczobuta s tým, že obvinenia proti nemu boli „politicky motivované“ a „zamerané na umlčanie nezávislých hlasov a potlačenie slobody prejavu a združovania“.

Mzia Amaglobeli, gruzínska novinárka a riaditeľka online médií Batumelebi a Netgazeti, bola v januári 2025 zatknutá za účasť na protivládnych protestoch v Gruzínsku. V auguste bola z politických dôvodov odsúdená na dva roky väzenia. Amaglobeli, prvá politická väzenkyňa v Gruzínsku od vyhlásenia nezávislosti krajiny a obhajkyňa slobody prejavu, sa stala hlavnou postavou gruzínskeho prodemokratického protestného hnutia, ktoré sa od sporných volieb v októbri 2024 postavilo proti vládnucej strane „Gruzínsky sen“.

V uznesení prijatom 19. júna 2025 Parlament vyzval na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Mzie Amaglobeli v Gruzínsku a odsúdil „systematické útoky režimu Gruzínskeho sna na demokratické inštitúcie, politickú opozíciu, nezávislé médiá, občiansku spoločnosť a nezávislosť súdnictva“.

Parlament stojí na strane obhajcov demokracie a slobody prejavu

Parlament je verným podporovateľom demokratickej opozície v Bielorusku a v roku 2020 jej udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. V máji 2024 predsedníčka Roberta Metsola podpísala list o zámere posilniť spoluprácu medzi Európskym parlamentom a demokratickými silami v Bielorusku. Na slávnostnom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu 22. októbra 2025 Parlament privítal dvoch prominentných opozičných lídrov z Bieloruska, Sergeja Cichanovského a Sviatlanu Cichanovskú, a v ten istý deň prijal ďalšie uznesenie o situácii v Bielorusku.

Parlament v novembri 2024 vyzval na usporiadanie nových volieb v Gruzínsku po sporných voľbách, ktoré sa konali v októbri 2024. V júli 2025 poslanci prijali uznesenie, v ktorom odsúdili demokratický úpadok a represie v Gruzínsku a uviedli, že súčasná gruzínska vláda ohrozuje cestu krajiny k pristúpeniu k EÚ. Vyzvali EÚ a členské štáty, aby uvalili bilaterálne a koordinované osobné sankcie na kľúčových predstaviteľov hnutia Gruzínskeho sna. Požiadali tiež Európsku komisiu, aby preskúmala vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom.

Sacharovova cena za slobodu myslenia

Sacharovova cena za slobodu myslenia, pomenovaná po sovietskom fyzikovi a politickom disidentovi Andrejovi Sacharovovi, je najvyšším vyznamenaním EÚ v oblasti ľudských práv. Parlament ju každoročne od roku 1988 udeľuje jednotlivcom, skupinám alebo organizáciám ako uznanie za ich prácu na obrane ľudských práv, slobody prejavu a demokratických hodnôt.

Niekoľko laureátov Sacharovovej ceny neskôr získalo Nobelovu cenu za mier. Naposledy bola Nobelova cena za mier za rok 2025 udelená laureátke Sacharovovej ceny Marii Corine Machado z Venezuely. K ďalším príkladom patria Nelson Mandela, Malála Júsafzaj, Denis Mukwege, Nadia Mourad, Aleš Bialacki a Oleksandra Matvijčuk.

Zoznam predchádzajúcich laureátov Sacharovovej ceny nájdete po kliknutí sem.