9°
Bratislava
Černobyľ po 40 rokoch stále priťahuje aj desí. V zóne žijú ľudia, no pre návštevníkov je to riziko
Černobyľ po 40 rokoch stále priťahuje aj desí. V zóne žijú ľudia, no pre návštevníkov je to riziko
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ČERNOBYĽ / Černobyľská oblasť zostáva aj po štyroch desaťročiach miestom, ktoré ľudí fascinuje a zároveň desí. Reportérka TV JOJ Katka Kleknerová sa presunula priamo do oblasti poznačenej jednou z najväčších jadrových katastrof v dejinách. Priniesla pohľad na miesto, kde sa stále žije, no kde dodnes pretrvávajú vážne riziká – od radiácie až po míny, ktoré tam zostali po ruskej okupácii.
Jadrová havária v Černobyle
Miesto, ktoré stále láka dobrodruhov
Aj napriek zákazu sa do černobyľskej zóny stále pokúšajú dostať dobrodruhovia. Tento typ nelegálneho návštevníctva sa označuje ako extrémny turizmus, no podľa Andreja Pastorka, člena Slovenskej nukleárnej spoločnosti a dobrovoľníka, ide o mimoriadne nebezpečnú činnosť.
Po štyridsiatich rokoch od havárie rádioaktivita síce klesla, no zostáva veľkým problémom. Nie je rozložená rovnomerne po celej zóne – niekde sú miesta relatívne čisté, inde stále veľmi nebezpečné.
Situáciu ešte zhoršuje vojna. Černobyľskú zónu na začiatku obsadila ruská armáda a uložila tam množstvo mín. Práve tie dnes predstavujú jednu z najväčších hrozieb. Pastorek pripomenul aj tragický prípad spred niekoľkých mesiacov, keď tam dvaja ilegálni turisti vstúpili na mínu a prišli o život.
Za nelegálny vstup hrozí väzenie aj vysoké pokuty
Černobyľská zóna je dnes mimoriadne prísne strážená. Kým predtým bolo hlavnou hrozbou najmä žiarenie, dnes sú to predovšetkým míny. Tresty za nelegálne prekročenie zóny boli kvôli podobným prípadom výrazne sprísnené. V súčasnosti hrozí väzenie v trvaní až desať až pätnásť rokov a aj vysoké pokuty.
V zóne stále žijú ľudia
Aj po desaťročiach od havárie sa v okolí stále žije. Miesta, kde sa ľudia pohybujú každý deň, sú vyčistené. Sú však aj lokality, kam sa technika nedostala a ktoré sa vyčistiť nedali – tie sú zabezpečené proti náhodnému vniknutiu.
Nebezpečenstvo však podľa Andreja Pastorka pretrváva z dlhodobého hľadiska. Aj zamestnanci, ktorí tam pracujú, fungujú v dvojtýždňových intervaloch, sledujú si zdravotný stav a chodia na pravidelné vyšetrenia.
V černobyľskej elektrárni dnes pracuje viac ako 2200 ľudí. Nežijú priamo v zóne, ale v hosteloch. Po dvoch týždňoch sa vracajú domov.
Priamy svedok výbuchu: "Už sme sa nikdy nevrátili"
Katka Kleknerová sa stretla aj s Vasilom a jeho manželkou Tatianou, ktorí v oblasti zostali bývať. Vasil je priamym svedkom výbuchu štvrtého reaktora.
Spomienky z 26. apríla 1986 si vybavuje, že bol na rybách na rieke Pripjať. "S kolegom hasičom som videl dve alebo tri explózie. Jeho hneď volali do pohotovosti. No a potom nám povedali, že odchádzame na tri dni. Zobral som si doklady a jedno tričko. Už sme sa nikdy nevrátili," povedal.
Dnes bývajú o pár kilometrov ďalej. Pestujú si zemiaky, mrkvu a kapustu, no voda zo studne nie je pitná. "Žijeme ako v akejkoľvek dedine. Len to miesto je poznačené jadrovou katastrofou," opisuje Vasil.
Dodáva, že černobyľská zóna bola pred vojnou plná turistov, no dnes sú vďační všetkým, ktorí im vozia pitnú vodu a potraviny. "Bojovali sme s radiáciou a teraz s vojnou. Želám všetkým ľuďom na Slovensku, aby hrôzy, ktoré nás postretli, nikdy nemuseli prežiť."
Život v zóne má prísne pravidlá
Na otázku, či je pobyt v oblasti bezpečný, zaznelo, že je relatívne bezpečný, ale len pri dodržiavaní presných pravidiel. Súčasťou výbavy je dozimeter na meranie hodnôt radiácie a dôležité je sledovať, kde sa človek pohybuje.
Rozdiely môžu byť výrazné aj na malej vzdialenosti: na jednom mieste sú hodnoty nízke, o dva metre ďalej môžu byť už úplne vysoké. Preto sa neodporúča chodiť do zóny na vlastnú päsť.
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
