Pomáhal po černobyľskej havárii: Chcel som skrotiť atómovú beštiu, hovorí Petro Hurin
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
UKRAJINA / 75-ročný Petro Hurin bol medzi tisíckami ľudí, ktorých povolali na upratovanie po výbuchu štvrtého reaktora Černobyľskej jadrovej elektrárne. Po katastrofe, ktorá sa na Ukrajine odohrala 26. apríla 1986, zasiahli veľkú časť Európy rádioaktívne mraky. Petro je jeden z mála ľudí, ktorí pomáhali pri záchranných prácach po havárii a dožili sa staroby.
Jadrová havária v Černobyle
Pomáhal stavať sarkofág
Petra Hurina poslala jeho spoločnosť v júni 1986 do uzavretej zóny Černobyľu. Pracoval tam 12-hodinové smeny, pomocou bagra nakladal suchý betón zmiešaný s olovom. Ten prepravovali k reaktoru a staval sa z neho masívny sarkofág, ktorý mal zadržať radiáciu. Zo štyridsiatich Hurinových kolegov, ktorí pomáhali pri odstraňovaní následkov katastrofy, dnes žije len päť.
"Môj bager sa prevrátil, keď sme odpratávali obrovské kopy betónu. Náhradné vozidlá, ktoré prišli celé žiarili. Aj bager svetielkoval, pretože sa v strojoch nahromadilo enormné množstvo radiácie, " opisuje Petro Hurin, ktorý upratoval po výbuchu v Černobyle.
Niektorí zomreli bezprostredne, iní podľahli chorobám
Tridsaťjeden pracovníkov elektrárne a hasičov zomrelo bezprostredne po nehode. Príčinou bolo akútne ožiarenie. Tisíce ďalších ľudí podľahli chorobám, ktoré súvisia s ožiarením, napríklad rakovine. Odborníci dodnes skúmajú celkový počet obetí nešťastia, ako aj jeho dlhodobé následky na zdravie ľudí.
"Tí, čo zasahovali pri černobyľskej katastrofe, potichu zomierali roztrúsení v rôznych regiónoch. Prežilo nás málo. Poviem vám, ani jeden človek z Černobyľu nie je v dobrom zdravotnom stave. Hovorí sa tomu niekoľkonásobná smrť, " pokračuje Petro Hurin.
Archívne fotografie Černobyľ, Pripiať
Odmietli zrušiť sprievod
Sovietske úrady sa snažili černobyľská katastrofu utajiť alebo aspoň jej rozsah. Odmietli napríklad zrušiť v Kyjeve sprievod na 1. mája. A to aj napriek tomu, že masy ľudí boli vzdialené iba sto kilometrov od miesta výbuchu. Hurin povedal, že niektorí jeho kolegovia predložili lekárske potvrdenia, aby sa vyhli službe v Černobyle.
"Povedal som si, že nech je môj príspevok akokoľvek malý, urobím si svoju prácu, aby som pomohol skrotiť tú atómovú beštiu, " znova Petro Hurin.
Dodnes píše básne
Hurin po štyroch dňoch práce v Černobyle pociťoval silné bolesti hlavy a na hrudníku krvácal a mal kovovú chuť v krku. Hoci si vtedy myslel, že sa dožije sotva ďalšieho roka, tento rok oslávil 75 rokov. S manželkou Oľgou žije v Čerkaskej oblasti na Ukrajine. Napriek podlomené mu zdraviu stále hrá na bajan a píše piesne a básne.
Ruská invázia
Pred štyrmi rokmi jeho život však poznačila ďalšia katastrofa - ruská invázia do jeho vlasti. Vojna ho dokonca pripravila o 26-ročného vnuka Andrija.
"Všetko nechal za sebou a išiel brániť Ukrajinu. Na Andrija myslíme stále, " dodáva Hurin.