345. deň na Ukrajine: ​Nemecko povolilo vývoz tankov Leopard 1 na Ukrajinu

KYJEV / Okrem moderných tankov Leopard 2 Nemecko povolilo aj vývoz starších tankov Leopard 1 na Ukrajinu. S ich exportom sa počíta po tom, ako budú tanky kompletne rozobraté a zase zložené. Na front sa tak zrejme dostanú až začiatkom budúceho roka. Západní predstavitelia odhadujú, že ruské sily už stratili na Ukrajine do dvestotisíc vojakov. V tomto počte sú zahrnutí padlí aj zranení príslušníci ruskej armády aj Vagnerovej skupiny. K výraznému nárastu obetí došlo podľa odborníkov po ruských útokoch na Bachmut a Soledar.

+249 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Nemecká vláda povolila vývoz tankov Leopard 1 na Ukrajinu

Nemecká vláda schválila export starších tankov typu Leopard 1 na Ukrajinu. Potvrdil to hovorca vlády v Berlíne Steffen Hebestreit. "Môžem potvrdiť, že boli vydané oprávnenia na export Leopardov 1," uviedol hovorca na pravidelnom tlačovom brífingu. Odmietol ale poskytnúť ďalšie detaily. "Momentálne k tomu nechcem povedať nič viac - skonkretizuje sa to v najbližších dňoch a týždňoch," povedal v reakcii na predchádzajúce neoficiálne správy nemeckých médií. Povolenie sa podľa hovorcu týka tankov typu Leopard 1 zo skladov nemeckých zbrojárskych firiem. Nemecký kabinet minulý týždeň oznámil, že Ukrajine dodá na obranu pred ruskými inváznymi silami 14 moderných tankov typu Leopard 2 zo zásob ozbrojených síl (Bundeswehru).

Podľa piatkovej (3. február) správy denníka Die Süddeutsche Zeitung (SZ) sú spoločnosť Rheinmetall a firma Flensburger Fahrzeugbau Gesellschaft (FFG) ochotné pripraviť desiatky tankov Leopard 1, ktoré by mohli dodať ukrajinským silám, ak by o ne prejavil Kyjev záujem. SZ ale uvádza, že Berlín má problémy so zaobstaraním potrebnej munície pre tieto bojové vozidlá. Leopard 1 je prvým bojovým tankom, ktorý bol vyrobený pre nemecké ozbrojené sily po druhej svetovej vojne. Vyrábal sa od polovice 60. do polovice 80. rokov minulého storočia. 

Na Ukrajine sa pred začiatkom summitu s EÚ rozozvučali sirény

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, ako aj v ďalších častiach krajiny, sa v piatok, 3. februára, ráno rozozvučali sirény varujúce pred vzdušnými útokmi. Stalo sa tak pred začiatkom summitu EÚ-Ukrajina. V piatok pricestoval do Kyjeva aj šéf Európskej rady Charles Michel, ktorý prisľúbil podporu snahám Ukrajiny o vstup do EÚ. "V našom odhodlaní nepoľavíme. Budeme vás podporovať na každom kroku vašej cesty do EÚ," napísal Michel na sociálnej sieti Twitter. Už vo štvrtok, 2. februára, dorazila do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula Von der Leyenová v sprievode 15 eurokomisárov a tiež šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Naposledy sa takýto summit konal v Kyjeve v októbri 2021, teda niekoľko mesiacov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.

Šéfka EK po rokovaniach s ukrajinskou vládou ohlásila nový balík pomoci na rok 2023 v hodnote 450 miliónov eur. Podľa predstaviteľov EÚ dosiahla pomoc Únie pre Ukrajinu od začiatku ruskej agresie takmer 50 miliárd eur. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí s von der Leyenovou vyhlásil, že Ukrajina si zaslúži začatie prístupových rokovaní s EÚ ešte v priebehu tohto roka. "EÚ bude podporovať Ukrajinu a ukrajinský ľud proti prebiehajúcej ruskej útočnej vojne tak dlho, ako to bude potrebné," píše sa v spoločnom vyhlásení predstaviteľov EÚ.

Ako priblížila vo štvrtok von der Leyenová, EK je ochotná umožniť Ukrajine pridať sa do kľúčových európskych programov, ktoré jej prinesú podobné výhody ako členstvo v eurobloku. Tieto programy mali byť aj témou piatkového summitu, na ktorom sa bude diskutovalo aj o korupcii, ktorá je hlavnou prekážkou členstva Ukrajiny v EÚ. Ďalšími témami summitu boli napríklad poskytnutie ďalších zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, zlepšenie prístupu ukrajinských produktov na trh EÚ, pomoc Kyjevu s opravou energetickej infraštruktúry či uvalenie nových sankcií na Rusko.

Ukrajinská generálna prokuratúra začala stíhať šéfa vagnerovcov Prigožina

Ukrajinská generálna prokuratúra obvinila šéfa ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenija Prigožina z narušenia územnej celistvosti Ukrajiny a z vedenia agresívnej vojny voči Ukrajine. Bojovníci Prigožinovej Vagnerovej skupiny bojujú na Ukrajine po boku regulárnej ruskej armády už od začiatku invázie. V posledných mesiacoch utrpeli vagnerovci, ktorí do svojich radov naverbovali aj väzňov z ruských väzníc, utrpeli ťažké straty v pokračujúcich bojoch o ukrajinské mesto Bachmut. Generálna prokuratúra v Kyjeve v piatok, 3. februára, oznámila, že na základe príslušných paragrafov ukrajinského trestného zákonníka vzniesla voči Prigožinovi obvinenia z narušenia územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny a z vedenia agresívnej vojny voči Ukrajine.

V oznámení kyjevskej prokuratúry, ktoré vyšlo v piatok v oficiálnom vládnom vestníku, sa uvádza, že občan Ruskej federácie Jevgenij Viktorovič Prigožin, narodený 1. júna 1961, je podozrivý z trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou by sa mal dostaviť na výsluch, a to v dňoch 13., 14. a 15. februára. Prigožin je dlhoročným blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina. V súvislosti s poskytovaním cateringových služieb Kremľu sa pre neho v médiách vžila prezývka "Putinov kuchár". V posledných rokoch sa ale o ňom čoraz častejšie hovorí ako o šéfovi súkromnej žoldierskej skupiny vagnerovcov, ktorá bojuje za ruské záujmy v rôznych krajinách sveta vrátane Ukrajiny.

Spojené štáty odhadujú, že Vagnerova skupina má na Ukrajine približne 50-tisíc bojovníkov, z ktorých mnohí sú odsúdení trestanci z ruských väzníc. Americká administratíva koncom januára zaradila vagnerovcov na zoznam nadnárodných zločineckých organizácií a uvalila na ňu ďalšie sankcie. Pozorovatelia poukazujú na to, že vďaka zapojeniu vagnerovcov do bojov na Ukrajine vzrástol Prigožinov vplyv v mocenskej hierarchii Kremľa, čo podľa niektorých analytikov môže potenciálne ohrozovať aj samotného Putina. Ochrancovia ľudských práv obviňujú vagnerovcov z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, Sýrii či západoafrickom štáte Mali.

Nórsko chce od Nemecka kúpiť 54 najnovších tankov Leopard

Nórsko v piatok, 3. februára, oznámilo, že pre svoju armádu zakúpi 54 tankov Leopard 2 novej generácie od nemeckej spoločnosti Krauss Maffei Wegmann. Nahradí tak staršie verzie týchto bojových vozidiel, z ktorých časť dodá Ukrajine. Objednávka nových tankov rozplánovaná na niekoľko rokov má Nórsku, členskej krajina NATO, ktorá má s Ruskom 196-kilometrovú hranicu, umožniť zmodernizovať svoju flotilu 36 tankov Leopard typu 2A4. Nákup modernejších tankov Leopard 2A7 je súčasťou obranného balíka za 19,7 miliardy nórskych korún (1,79 miliardy eur), ktorý už schválil parlament v Osle. Presné náklady na nákup týchto tankov uvedené neboli. Nórsko možno kúpi ešte aj ďalších 18 tankov Leopard 2A7. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2026 a budú trvať do roku 2031.

"Nachádzame sa v jednej z najkomplikovanejších bezpečnostných situácií od druhej svetovej vojny," povedal na vojenskej základni Rena nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Situáciu, ktorú vyvolala ruská agresia, prirovnal k vytvoreniu novej "železnej opony". Nórsko sa rozhodovalo medzi nákupom nemeckých Leopardov najnovšej generácie a juhokórejskými tankami typu K2 Black Panther. Z 52 tankov Leopard, ktoré Nórsko v roku 2001 kúpilo od Holandska, je stále v prevádzke len 36. Oslo koncom januára oznámilo, že niektoré z týchto tankov daruje ukrajinským silám, ale nešpecifikovalo ich počet ani termín dodania. Šéf nórskych ozbrojených síl Eirik Kristoffersen vyjadril v minulosti námietky voči nákupu nových tankov. Uprednostňoval totiž skôr nákup iných typov zbraní, ako napríklad rakiet a striel s dlhým doletom.

Zelenskyj vyjadril odhodlanie vstúpiť do EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril odhodlanie posunúť Ukrajinu bližšie k členstvu v Európskej únii. Predseda Európskej rady Charles Michel opätovne vyjadril integrácii Ukrajiny podporu. "Náš cieľ je úplne jasný: začať rokovania o členstve Ukrajiny. Nebudeme strácať ani jeden deň v našej práci posunúť Ukrajinu a EÚ k sebe bližšie," uviedol Zelenskyj na spoločnom summite Ukrajiny a EÚ v Kyjeve. "Ukrajina je EÚ, EÚ je Ukrajina," povedal Michel na tlačovej konferencii so Zelenským a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Únia podľa Michelových slov stojí pri Ukrajine dnes a bude pri nej a jej obyvateľoch i zajtra.

Prečítajte si tiež

344. deň na Ukrajine: Rusko plánuje novú veľkú ofenzívu, môže začať už 24. februára