259. deň na Ukrajine: EÚ schválila 18 miliárd eur na finančnú pomoc Ukrajine v roku 2023

KYJEV / Ukrajina dostane v novom roku od Európskej únie finančnú podporu, aby sa dokázala spamätať z ruskej invázie. Rusko naďalej ničí mosty cez Dneper, aby spomalilo postup Ukrajiny na Cherson a zároveň minister Šojgu prikázal ruskej armáde, aby sa z tohto mesta stiahla. Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady sa navyše obracia na pomoc zo strany Iránu.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​

EÚ schválila 18 miliárd eur na finančnú pomoc Ukrajine v roku 2023

Európska komisia navrhla bezprecedentný podporný balík pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur na rok 2023. Pomoc bude vo forme vysoko zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú od budúceho roka vyplácať v pravidelných splátkach. Komisia spresnila, že stabilná, pravidelná a predvídateľná finančná pomoc, priemere 1,5 miliardy eur mesačne, pomôže pokryť významnú časť krátkodobých finančných potrieb Ukrajiny na rok 2023. Tie ukrajinské orgány a Medzinárodný menový fond odhadujú na tri až štyri miliardy za mesiac. Podpora, ktorú ponúka EÚ, by musela byť spojená s podobným úsilím iných veľkých darcov, aby sa pokryli všetky finančné potreby Ukrajiny na budúci rok. Vďaka tejto pomoci bude Ukrajina schopná naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať v prevádzke nemocnice, školy a bývanie pre presídlených ľudí.

Ukrajine to tiež umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskou agresiou, ako energetickú infraštruktúru, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty. Finančnú pomoc EÚ budú sprevádzať reformy s cieľom posilniť právny štát, dobrú správu vecí verejných a boj proti podvodom a korupcii na Ukrajine. Politické podmienky Únie sú zamerané na posilnenie ukrajinských inštitúcií a prípravu pôdy pre úspešné úsilie o povojnovú obnovu a na podporu Ukrajiny na jej európskej ceste. Podľa EK budú finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom vysoko zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú splácať v priebehu maximálne 35 rokov, počnúc rokom 2033.

Zástupca šéfa okupačnej správy Chersonskej oblasti Stremousov zahynul pri nehode

Kirill Stremousov, ktorý zastával post zástupcu šéfa ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, zahynul pri dopravnej nehode. Viaceré zdroje sa odvolávajú aj na svedectvo Stremousovho osobného šoféra, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody v Chersonskej oblasti. Jej okolnosti sú predmetom vyšetrovania. Bližšie podrobnosti nateraz nie sú známe.

Podľa Kremľa sú vzťahy Ruska a USA zlé a takými aj zatiaľ zostanú

"Vzťahy Moskvy s Washingtonom pravdepodobne zostanú na súčasnej úrovni bez ohľadu na výsledky volieb do amerického Kongresu," vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Dodal, že voľby do amerického Kongresu na nich nemôžu v podstate nič zmeniť. "Kremeľ analyzuje informácie o výsledkoch hlasovania, ktoré z USA priebežne prichádzajú," uviedol Peskov. Uznal, že tieto voľby sú dôležité, ale ich význam pre bilaterálne vzťahy a ich budúcnosť v krátkodobom a strednodobom horizonte netreba zveličovať. Na margo nových podozrení zo zasahovania Ruska do volieb v USA, Peskov povedal: "Už sme si zvykli, že si ich nevšímame". Voľby do amerického Kongresu sa konali v utorok, 8. novembra.

Ruskí vojaci unášali ukrajinských civilistov vrátane detí

Ruskí vojaci v predchádzajúcich mesiacoch unášali ukrajinských civilistov vrátane detí do Ruska alebo ďalej na územia kontrolované Moskvou. Amnesty International tiež potvrdila prípady svojvoľného zadržiavania, mučenia a ďalších prejavov neprimeraného zaobchádzania. Deti boli počas únosov oddeľované od svojich rodičov. Vyhlásenie AI je výsledkom rozhovorov s 88 civilistami z Charkovskej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti vo východnej časti Ukrajiny. Väčšina z nich uviedla, že v dôsledku nátlaku nemali inú možnosť, ako ísť do Ruska alebo oblastí kontrolovaných Ruskom. AI to označila za vojnové zločiny. Medzinárodné právo zakazuje hromadné deportácie či prevozy jednotlivcov, vrátane civilistov, z okupovaných území. Nemecká pobočka AI na sociálnej sieti uviedla, že vo štvrtok 10. novembra zverejní svoju novú správu o týchto únosoch civilistov na Ukrajine. "Zoznam vojnových zločinov, ktorých sa dopúšťajú ruské ozbrojené sily na Ukrajine, sa neustále rozširuje," povedala koordinátorka AI pre Európu a strednú Áziu, Janine Uhlmannsieková. Ruské sily od začiatku invázie na Ukrajinu bez rozmyslu útočia na obytné oblasti, používajú zakázanú kazetovú muníciu a cielenie zabíjajú civilistov. Uhlmannsieková Rusko žiada, aby okamžite ukončilo únosy osôb z okupovaných oblastí a všetky takto zasiahnuté osoby okamžite prepustilo.

Šéf ruskej Bezpečnostnej rady pricestoval do Iránu na konzultácie o spolupráci

Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev je na návšteve v Iráne. Podľa expertov amerického Inštitútu pre štúdium vojny je pravdepodobným účelom jeho cesty práve diskutovať o potenciálnom predaji iránskych balistických rakiet Rusku. Podľa Inštitútu iránska Najvyššia národná bezpečnostná rada pravdepodobne oznámila príchod Patruševa do Iránu, aby demonštrovala medzinárodnej verejnosti prehlbujúcu sa spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, a tiež implicitne signalizovala, že vysoký ruský predstaviteľ sa obracia na Irán so žiadosťou o pomoc v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. Irán bol minulý týždeň nútený priznať, že dodáva Rusku takzvané kamikadze drony, ktoré ruská armáda využíva na Ukrajine aj na masívne útoky na energetickú infraštruktúru. Teherán ale zároveň ubezpečuje, že tieto drony Rusku dodal pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Pre toto svoje tvrdenie ale Irán neposkytol dôkazy. Ukrajinské vedenie sa obáva, že Irán by mohol do Ruska previezť aj rakety stredného doletu zem-zem.

"Kremeľ sa naďalej snaží tajne získať zbrane na použitie na Ukrajine, aby zmiernil účinky medzinárodných sankcií a kompenzoval vyčerpanie domácich zásob munície," uviedol Inštitút. Americkí experti sa odvolávajú aj na správy britských médií, podľa ktorých Rusko Iránu už odovzdalo zhabané zbrane západnej výroby. Došlo k tomu údajne 20. augusta, keď Moskva do Teheránu tajne letecky prepravila hotovosť vo výške 140 miliónov eur, britskú protitankovú raketu NLAW, americkú protitankovú strelu Javelin a protilietadlovú raketu Stinger. Zbrane boli súčasťou zásielky britskej a americkej vojenskej techniky určenej pre ukrajinskú armádu, ktorá padla do rúk Rusom. Iránska armáda tak bude môcť skúmať ich technológie a využiť pre svoj arzenál zbraní. Teherán ako protihodnotu dodal Moskve viac ako 160 bezpilotných lietadiel vrátane 100 bojových dronov Šáhid-136.

Prečítajte si tiež

258. deň na Ukrajine: Rusko a USA diskutujú o obnovení rozhovorov o strategických jadrových zbraniach

​