Záhadná smrť vedkyne v ruskom laboratóriu. Matka tvrdí, že nechali jej dcéru zomrieť

Smrť mladej pracovníčky protimorového výskumného ústavu v ruskom Irkutsku sprevádzajú nejasnosti. Daria Šipilovová (28), ktorá pracovala v zariadení skúmajúcom nebezpečné infekčné ochorenia, zomrela 2. októbra po prudkom zhoršení zdravotného stavu. Krátko po jej smrti sa objavili informácie, že sa mohla nakaziť pľúcnym morom pri nehode v laboratóriu. Podľa jednej z nepotvrdených verzií mala rozbiť skúmavku s nebezpečným patogénom.

Ruské úrady však takýto incident popierajú. Tvrdia, že žena zomrela na zápal pľúc neznámeho pôvodu. Teraz prehovorila aj matka zosnulej vedkyne Svetlana Šipilovová. Jej vyjadrenia priniesol americký denník New York Post s odvolaním sa na ruské médium Glubina a britský denník The Telegraph.

„Poznám pravdu.“ Matka odmieta príbeh o skúmavke

Svetlana Šipilovová, ktorá má podľa médií zdravotnícke vzdelanie, odmieta vysvetlenie, že sa jej dcéra mohla nakaziť po náhodnom rozbití skúmavky. „Poznám pravdu,“ vyhlásila. Podľa jej slov sú skúmavky a ďalšie nádoby používané pri práci s nebezpečnými patogénmi zabezpečené tak, aby sa ich obsah nemohol jednoducho vyliať. Tvrdí, že predstava o náhodnom rozbití takejto nádoby nezodpovedá bezpečnostným opatreniam v laboratóriu. „Ani keby ste ju hodili o stenu,“ uviedla pri spochybňovaní tejto verzie.

Matka zároveň vyslovila vážne obvinenie. „Jednoducho nechali moju dcéru zomrieť,“ povedala. Z dostupných informácií však nie je jasné, na akých konkrétnych dôkazoch svoje tvrdenie zakladá. Okolnosti liečby aj presná príčina úmrtia zostávajú neobjasnené.

Prečítajte si tiež

Po smrti laborantky zaviedli rozsiahle opatrenia. Podozrenie na mor už sleduje aj Biely dom

​

Po smrti ženy izolovali približne 200 ľudí

Úmrtie pracovníčky vyvolalo rozsiahle preventívne opatrenia. Ruské úrady dali pod zdravotný dohľad a do karantény približne 200 ľudí, ktorí s ňou prišli do kontaktu. Opatrenia sa dotkli aj zamestnancov výskumného ústavu a zdravotníckych zariadení. Podľa agentúry Reuters vykonali ruské laboratóriá takmer 5 000 testov. Úrady tvrdia, že u kontaktov zosnulej neodhalili pôvodcov nebezpečných infekcií. Väčšina izolovaných osôb už mohla karanténu opustiť. Ruské zdravotnícke orgány zároveň ubezpečujú, že nehrozí vypuknutie epidémie.

Rusko tvrdí, že o mor nešlo. WHO žiada ďalšie odpovede

Ruský úrad Rospotrebnadzor odmieta, že by sa v irkutskom výskumnom ústave stala nehoda s nebezpečným patogénom. Podľa úradov žena zomrela na zápal pľúc neznámeho pôvodu a testy nepreukázali spojitosť s mikroorganizmami, s ktorými pracovala. Presný pôvod ochorenia však ruské úrady verejne nevysvetlili. Práve preto sa o prípad zaujíma Svetová zdravotnícka organizácia.

Prečítajte si tiež

Majú sa ľudia obávať epidémie moru? Svet sleduje situáciu po záhadnom úmrtí výskumníčky zo Sibíra

​

Predstaviteľka WHO Maria Van Kerkhoveová uviedla, že organizácia zatiaľ nevie, aký patogén smrteľné ochorenie spôsobil. Rusko preto požiadala o ďalšie informácie. WHO sa zaujíma aj o to, prečo boli prijaté také rozsiahle preventívne opatrenia a či sa objavili ďalšie prípady zápalu pľúc neznámeho pôvodu. Kremeľ tvrdí, že Moskva medzinárodné pravidlá dodržala a príslušné informácie WHO poskytla.

Objavili sa aj špekulácie o biologickej zbrani

Nejasnosti okolo smrti pracovníčky vyvolali aj špekulácie o tom, či mohla prísť do kontaktu s upraveným patogénom. Bývalý riaditeľ amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) Robert Redfield upozornil, že pri práci s morom by po laboratórnej nehode mali nasledovať bezpečnostné postupy vrátane podania antibiotík. Ako jednu z hypotetických možností spomenul aj patogén upravený tak, aby bol odolný voči antibiotikám. Neexistujú však verejne dostupné dôkazy, že Šipilovová pracovala s takto upraveným pôvodcom ochorenia alebo že jej smrť súvisela s biologickou zbraňou.

Americký prezident Donald Trump túto možnosť zľahčoval a uviedol, že Spojené štáty zatiaľ nemajú dôvod myslieť si, že išlo o biologickú zbraň.

Daria Shipilova

X

​

Hrozí šírenie moru aj mimo Ruska?

Prípad sleduje aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Podľa jeho hodnotenia zatiaľ nie sú hlásené sekundárne prípady ochorenia ani dôkazy o pokračujúcom prenose infekcie medzi ľuďmi. Pľúcny mor je závažná bakteriálna infekcia spôsobená baktériou Yersinia pestis.

Na rozdiel od bežnejšej bubonickej formy sa môže prenášať aj kvapôčkami medzi ľuďmi. Pri včasnej diagnostike je však liečiteľný antibiotikami. Európske zdravotnícke úrady zdôrazňujú, že na základe dostupných informácií neexistujú dôkazy o šírení moru z irkutského prípadu.

Základná otázka preto zostáva nezodpovedaná: čo presne spôsobilo smrť 28-ročnej pracovníčky laboratória? Kým Rusko hovorí o zápale pľúc neznámeho pôvodu, jej matka žiada odpovede a medzinárodné zdravotnícke organizácie čakajú na ďalšie údaje.

​