Ruské médiá píšu o druhej obeti moru

WHO preveruje správy o druhom prípade

Ako informoval denník The Sun, svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že správy o ďalšom prípade preveruje. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vo vyhlásení na sociálnej sieti X uviedol, že organizácia požiadala Rusko o vysvetlenie v súvislosti so „správami o druhom zamestnancovi s pneumóniou neznámej príčiny“.

Výzva prišla po tom, ako ruské médiá informovali, že v Irkutskej oblasti mala na mor zomrieť už druhá osoba.

Podľa denníka Daily Mail v jednej z okresných nemocníc v Irkutsku údajne zomrela ďalšia osoba, ktorá sa nakazila morom. Informácia zatiaľ nebola nezávisle potvrdená a ruské úrady druhé úmrtie oficiálne nepotvrdili.

Americké veľvyslanectvo vyzvalo občanov na odchod

Americké veľvyslanectvo v Rusku v súvislosti so situáciou varovalo Američanov pred hrozbou moru a naliehavo ich vyzvalo, aby územie „okamžite“ opustili.

Americký prezident Donald Trump v utorok novinárom povedal, že má „veľmi čoskoro“ naplánovaný telefonát s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Trump zároveň uviedol, že prebiehajú „veľmi hlboké diskusie“ a ďalšie podrobnosti bude môcť poskytnúť „pravdepodobne zajtra“.

Správy prichádzajú v čase, keď podľa dostupných informácií rastie frustrácia americkej vlády z toho, že Moskva neposkytuje viac podrobností o smrti ruskej výskumníčky.

Rubio: Nevieme, aký veľký je problém

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok upozornil, že informácie prichádzajúce z Ruska sú „stále dosť obmedzené“. „Možno tam nič nie je. Možno je to väčší problém, než sme si mysleli. Nevieme to,“ dodal.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí zároveň potvrdil, že rezort „oficiálne požiadal ruskú vládu o dodatočné informácie“.

Podľa portálu United24 Media Rubio 6. októbra vyzval Moskvu, aby zverejnila viac informácií o prípade, pričom uviedol, že Washington situáciu sleduje „hodinu po hodine“.

Minister tiež poznamenal, že Spojené štáty majú k dispozícii opatrenia, ktorými by mohli Rusku pomôcť, ak by sa situácia ukázala ako vážnejšia. Na rozhodnutie o prípadnej pomoci však podľa neho potrebujú ďalšie informácie.

Prečítajte si tiež

Pľúcny mor je zabijak, pomoc musí prísť do pár hodín

Prvý prípad sa týka 28-ročnej vedkyne

Obavy z možného výskytu moru sa objavili minulý týždeň po smrti 28-ročnej Darje Šipilovej. Zomrela 2. októbra po tom, ako bola podľa správ vystavená tomu, čo niektoré médiá označili za mor.

Podľa dostupných správ Šipilová zdravotníckemu personálu povedala, že v Irkutskom výskumnom ústave pre boj proti moru náhodne rozbila skúmavku obsahujúcu živé baktérie.

Následne ochorela počas expedície s kolegami v Burjatsku neďaleko východnej hranice Ruska s Mongolskom. Ruské zdravotnícke orgány jej smrť spočiatku nepotvrdili, čo vyvolalo obavy z možného utajovania prípadu.

Ruské úrady hovoria o pneumónii neznámeho pôvodu

Ruskí predstavitelia uviedli, že nenašli dôkazy o tom, že ochorenie Šipilovej spôsobil niektorý z patogénov, s ktorými pracovala. Mediálne správy však naznačovali, že mohla zomrieť na pľúcny mor.

Pľúcny mor je závažná infekcia pľúc, ktorá sa medzi ľuďmi šíri kvapôčkami z dýchacích ciest a bez rýchlej liečby antibiotikami môže viesť k smrti.

Úrady tiež tvrdili, že vyšetrovanie neodhalilo žiadnu nehodu súvisiacu s nebezpečnými patogénmi ani rozbitú skúmavku v laboratóriu s vysokým stupňom bezpečnosti.

Zdravotnícki predstavitelia v utorok uviedli, že vedkyňa trpela záhadným typom pneumónie. Podľa lekárskych orgánov jej bola pred smrťou diagnostikovaná „pneumónia neznámeho“ pôvodu.

Ruské úrady zároveň tvrdia, že všetci ľudia, ktorí prišli do kontaktu so Šipilovou, mali negatívne testy na pľúcny mor.

Prečítajte si tiež

Záhadné úmrtie v ruskom laboratóriu. Pracovníčka zomrela na "neznámu infekciu"

V izolácii má byť 189 ľudí

Podľa správ bolo do izolácie umiestnených 189 ľudí. Z nich sa 114 nachádza v jednej nemocnici, 63 v druhej a ďalších 12 vo Výskumnom ústave pre boj proti moru. Najmenej päť nemocníc v okolí bolo podľa správ uzavretých a zrušené boli aj verejné podujatia.

Príbuzným zakázali vstup na oddelenia. Objavili sa pritom tvrdenia, že zdravotnícky personál medzi sebou „hovorí o morovej epidémii“, hoci takáto epidémia nebola oficiálne diagnostikovaná.

Štátna služba pre ochranu spotrebiteľov však uviedla, že „sanitárno-epidemiologická situácia“ v Irkutskej oblasti a v mestách Irkutsk a Šelechov je „stabilná“.

Správy o možnom more mali miznúť z ruských médií

United24 Media zároveň upozornilo na informácie, podľa ktorých mali niektoré správy ruských médií o podozrení na vypuknutie nákazy zmiznúť.

Portál The Insider podľa United24 Media informoval, že televízia REN TV odstránila päť článkov týkajúcich sa prípadov moru. Zmiznúť mali aj správy z Channel 5 a denníka Kommersant.

Úrady v meste Baikalsk neďaleko mongolskej hranice 3. októbra varovali obyvateľov, aby necestovali do Šelechova pre „neoficiálne informácie o potvrdenom prípade moru“. Podľa miestneho média Lyudi Baikala bol príspevok na Telegrame približne po dvoch hodinách odstránený.

Kremeľ vyzýva ľudí, aby neverili fámam

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyzval verejnosť, aby sa spoliehala výlučne na informácie ruského úradu na ochranu zdravia spotrebiteľov Rospotrebnadzor. „Ľudia by sa mali spoliehať na oficiálne vyhlásenia Rospotrebnadzoru, namiesto toho, aby počúvali rôzne fámy a špekulácie,“ uviedol.

Rospotrebnadzor existenciu ohniska moru v regióne poprel.

Prečítajte si tiež

Majú sa ľudia obávať epidémie moru? Svet sleduje situáciu po záhadnom úmrtí výskumníčky zo Sibíra

Okolité krajiny sprísnili zdravotné kontroly

Podľa United24 Media Mongolsko, Kirgizsko a Uzbekistan v súvislosti so správami o možnej epidémii pľúcneho moru sprísnili zdravotné kontroly.

O ďalšie informácie o ruskom prípade požiadala v utorok aj Britská agentúra pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA). Riziko pre širšiu britskú verejnosť však označila za „veľmi nízke“.

Do Irkutska pricestovala Anna Popová

Anna Popová, hlavná ruská predstaviteľka pre oblasť infekčných chorôb, odcestovala z Moskvy približne 2 600 míľ do sibírskeho Irkutska, aby osobne prevzala vedenie riešenia situácie. K prípadu sa však zatiaľ verejne nevyjadrila.

Napriek rozsiahlym opatreniam, izolácii stoviek ľudí a správam o možnej druhej obeti ruské federálne zdravotnícke orgány naďalej odmietajú, že by v Irkutskej oblasti prebiehala epidémia moru.