Majú sa ľudia obávať epidémie moru? Svet sleduje situáciu po záhadnom úmrtí výskumníčky zo Sibíra

Prípad sa týka 28-ročnej Darie Šipilovovej, ktorá pracovala v Irkutskom vedecko-výskumnom protimorovom ústave Sibíri a Ďalekého východu. Ide o zariadenie, ktoré sa zaoberá sledovaním a výskumom moru a ďalších nebezpečných infekčných ochorení.

Šipilovová bola podľa dostupných správ hospitalizovaná 29. septembra. Jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil a v noci z 1. na 2. októbra zomrela v nemocnici v meste Šelechov v Irkutskej oblasti.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Москва (@moscowplanner)

Ruské úrady následne identifikovali ľudí, ktorí s ňou prišli do kontaktu, a začali ich zdravotne sledovať. Podľa ruských a medzinárodných médií sa počet sledovaných kontaktov pohyboval okolo 200. Reuters uviedol, že približne 200 ľudí bolo umiestnených pod lekársky dohľad a časť nemocnice, v ktorej žena zomrela, bola uzatvorená.

Situáciu začalo riešiť aj najvyššie vedenie ruského úradu Rospotrebnadzor. Jeho šéfka Anna Popovová pricestovala do Irkutskej oblasti, kde sa zúčastnila mimoriadneho zasadnutia regionálnej sanitárnej a protiepidemickej komisie. Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev zároveň uviedol, že všetky známe kontakty zosnulej ženy boli identifikované, vyšetrené a zostali pod lekárskym dohľadom.

Prečítajte si tiež

Záhadné úmrtie v ruskom laboratóriu. Pracovníčka zomrela na "neznámu infekciu"

Prečo sa začalo hovoriť práve o more

Podozrenia vyvolalo predovšetkým pracovisko, na ktorom Šipilovová pôsobila. Bola zamestnankyňou inštitúcie špecializovanej na výskum moru a podľa doteraz dostupných informácií sa jej meno objavilo pri výskume citlivosti baktérie Yersinia pestis na antibiotiká.

A to konkrétne v dokumente o odbornej konferencii z marca 2026 sa Šipilovová objavuje medzi spoluautormi práce venovanej citlivosti kmeňov Yersinia pestis z prírodných ohnísk moru na Sibíri na antibakteriálne lieky. Samotná táto skutočnosť však neznamená, že sa baktériou nakazila. Práca s patogénom je súčasťou činnosti špecializovaných laboratórií, ktoré sa zaoberajú monitorovaním a prevenciou infekčných ochorení.

Po jej smrti sa dokonca v ruských médiách a na sociálnych sieťach začala šíriť verzia, podľa ktorej mala Šipilovová ešte pred hospitalizáciou počas práce rozbiť skúmavku obsahujúcu pôvodcu pľúcneho moru. Podľa tejto verzie sa mala následne nakaziť a po niekoľkých dňoch sa u nej rozvinúť ťažké ochorenie.

Toto tvrdenie však zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené. Reuters uviedol, že ruské úrady nenašli dôkaz o nehode pri manipulácii s patogénmi. Rospotrebnadzor zároveň oznámil, že v ústave nebola zistená havária pri práci s nebezpečnými mikroorganizmami.

Úrady hovoria o zápale pľúc

Ruský štátny úrad pre ochranu verejného zdravia a kontrolu práv spotrebiteľov Rospotrebnadzor uviedol, že Šipilovová mala diagnostikovaný zápal pľúc s neznámym pôvodcom.

Rozšírené laboratórne vyšetrenia podľa úradu neodhalili v biologickom materiáli zosnulej ženy mikroorganizmy súvisiace s jej pracovnou činnosťou. Rospotrebnadzor zároveň uviedol, že v protimorovom ústave nebola zistená žiadna mimoriadna udalosť pri manipulácii s patogénnymi mikroorganizmami.

U ľudí, ktorí so Šipilovovou prišli do kontaktu, boli podľa Rospotrebnadzoru zistené štyri vírusové infekcie – dva prípady covidu a dva prípady rinovírusovej infekcie. Ďalšie infekčné ochorenia sa podľa úradu medzi sledovanými ľuďmi nepotvrdili.

Ruské úrady preto naďalej hovoria o stabilnej epidemiologickej situácii v Irkutskej oblasti a v Šelechove. Guvernér Kobzev uviedol, že v posledných dňoch neboli zaznamenané ďalšie prípady ochorenia medzi zamestnancami protimorového ústavu.

Prečítajte si tiež

Po smrti laborantky zaviedli rozsiahle opatrenia. Podozrenie na mor už sleduje aj Biely dom

Nemocnice zaviedli karantény

Po smrti Šipilovovej zostalo niekoľko nemocníc v Irkutsku v karanténe vrátane nemocnice v Šelechove, kde nakazená zomrela. Má ísť o tri mestské nemocnice, jednu detskú nemocnicu a jednu pôrodnicu, píše The Insider.

The Insider s odvolaním sa na miestne médiá informoval o obmedzeniach v troch irkutských mestských nemocniciach, detskej nemocnici a najmenej jednej pôrodnici. V nemocniciach mali byť obmedzené návštevy pacientov. Informácie o rozsahu opatrení sa však medzi jednotlivými zdrojmi líšili a nie všetky ich zariadenia verejne potvrdili.

Podľa správ z regiónu mali opatrenia trvať až tri týždne. The Insider zároveň upozornil na rozdiel medzi týmto obdobím a štandardným šesťdňovým obdobím lekárskeho sledovania pri niektorých situáciách súvisiacich s expozíciou pôvodcovi moru podľa ruských sanitárnych pravidiel. To však samo osebe nie je dôkazom, že pacientka mala mor.

REUTERS

Preventívne opatrenia sa dotkli aj priemyslu. V Šelechove, kde sa nachádza Irkutský hlinikársky závod, bol podľa dostupných správ zavedený režim používania ochranných rúšok. Aj v tomto prípade išlo o preventívne opatrenie a nie o potvrdenie výskytu moru medzi zamestnancami.

Čo je pľúcny mor

Mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis. V prírode sa vyskytuje najmä medzi malými cicavcami a ich blchami. Na človeka sa môže preniesť uhryznutím infikovanej blchy, kontaktom s infikovaným tkanivom alebo pri pľúcnej forme aj vdýchnutím infekčných kvapôčok od chorého človeka.

Existujú tri hlavné formy ochorenia – bubonický, septický a pľúcny mor. Najčastejšou je bubonická forma, pri ktorej dochádza k bolestivému opuchu lymfatických uzlín. Pľúcny mor zasahuje dýchací systém a je z epidemiologického hľadiska najnebezpečnejšou formou, pretože sa za určitých okolností môže šíriť medzi ľuďmi prostredníctvom respiračných častíc.

Daria Shipilova

X

Práve rýchlosť priebehu pľúcneho moru je dôvodom, prečo sa pri podozrení na ochorenie prijímajú prísne opatrenia. Podľa WHO sa príznaky môžu objaviť už približne do jedného dňa, pričom bez včasnej liečby môže byť ochorenie smrteľné. Pri včasnom rozpoznaní je však mor liečiteľný antibiotikami.

WHO medzi príznaky pľúcnej formy zaraďuje najmä rýchlo nastupujúce závažné dýchacie ťažkosti, kašeľ, dýchavičnosť a v niektorých prípadoch krvavé vykašliavanie. Samotný zápal pľúc však automaticky neznamená mor – definitívne potvrdenie si vyžaduje laboratórne vyšetrenie a identifikáciu Yersinia pestis v príslušnej vzorke. 

Mor v Rusku nie je úplne neznámym ochorením

Sibír patrí medzi oblasti, v ktorých sa pôvodca moru prirodzene vyskytuje v živočíšnych populáciách. Ide teda o takzvané prírodné ohniská, v ktorých môže baktéria dlhodobo cirkulovať medzi zvieratami a blchami.

Ľudské prípady sú však v Rusku zriedkavé. Reuters pripomenul, že posledný potvrdený ľudský prípad moru v Rusku bol zaznamenaný v roku 2016 v Altajskej republike. Ochorenie vtedy dostal desaťročný chlapec po kontakte s svišťom, ktorého ulovil jeho starý otec. Dieťa sa po liečbe antibiotikami zotavilo. 

Prečítajte si tiež

Pľúcny mor je zabijak, pomoc musí prísť do pár hodín

To je dôležitý rozdiel oproti predstave, že by sa v súčasnom Rusku mor bežne šíril medzi ľuďmi. Samotná existencia prírodných ohnísk znamená potenciálne riziko jednotlivých prípadov, nie automaticky riziko rozsiahlej ľudskej epidémie.

WHO zatiaľ nehovorí o hrozbe pandémie

Prípad si všimli aj zahraničné zdravotnícke autority. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že podľa dostupných informácií sa riziko pre všeobecnú populáciu javí ako nízke. Organizácia zároveň získava ďalšie informácie a uviedla, že svoje hodnotenie môže aktualizovať podľa nových zistení.

WHO zároveň potvrdila, že pri pľúcnom more je dôležité identifikovať a sledovať blízke kontakty a v prípade potvrdenia ochorenia prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu prenosu.

Podobne sa vyjadrili aj odborníci z London School of Hygiene & Tropical Medicine. Podľa ich predbežného hodnotenia je súčasné riziko pre verejnosť pravdepodobne nízke, pričom izolácia laboratórnych pracovníkov a ďalších blízkych kontaktov je pri podobnom podozrení rozumným preventívnym opatrením.

Epidemiologička Jodie Guest z Emory University zároveň upozornila, že neistotu nemožno automaticky zamieňať za dôkaz rozsiahlej epidémie. Podľa nej dostupné informácie zatiaľ nepodporujú záver, že by prípad predstavoval začiatok pandémie.

Prečítajte si tiež

Pacient sa nakazil jednou z najnebezpečnejších chorôb dejín. Zomrel do 24 hodín

Situáciu sledujú aj Spojené štáty a Európska únia

Prípad pritiahlo aj medzinárodnú pozornosť. Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že situáciu monitoruje spolu s ďalšími americkými inštitúciami. Washington zároveň vyzval ruské úrady, aby o prípade poskytovali presné informácie rýchlo a otvorene.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Spojené štáty situáciu pozorne sledujú, zároveň však zdôraznil, že nejde o dôvod na paniku. Americké úrady podľa Washington Post získavali ďalšie informácie o úmrtí, karanténach a možnom riziku

Pozornosť prípadu venuje aj Európska komisia. Jej hovorca uviedol, že Brusel situáciu sleduje „veľmi pozorne“ a je v kontakte s odborníkmi Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Európska komisia zároveň uviedla, že prostredníctvom WHO získava ďalšie informácie od ruských úradov, informuje Euronews.

Zatiaľ tak nemožno hovoriť o potvrdenej epidémii alebo o šírení moru v Rusku. Kľúčové bude, či ďalšie laboratórne testy definitívne vylúčia infekciu baktériou Yersinia pestis a či sa medzi ľuďmi, ktorí boli so Šipilovovou v kontakte, objavia nejaké závažné príznaky ochorenia.