21°
Bratislava
Litovský parlament otvára dvere jadrovým zbraniam: Zrušenie ústavného zákazu vyvoláva napätie
Litovský parlament otvára dvere jadrovým zbraniam: Zrušenie ústavného zákazu vyvoláva napätie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VILNIUS / Litovský parlament urobil významný krok k potenciálnemu rozmiestneniu jadrových zbraní na svojom území, keď v prvom z dvoch potrebných hlasovaní schválil zrušenie ústavného zákazu. Tento krok, ktorý je vnímaný ako posilnenie odstrašovacích schopností v rámci Severoatlantickej aliancie, už vyvolal ostré varovania zo strany Moskvy.
Archívna reportáž
Parlament v Litve chce zrušiť zákaz jadrových zbraní.
Prečo Litva mení ústavu? Historické hlasovanie vo Vilniuse
Litovskí poslanci hlasovali za zrušenie článku 137 ústavy, ktorý bol prijatý v roku 1992. Tento článok okrem zákazu rozmiestnenia zbraní hromadného ničenia na litovskom území zakazuje aj zriadenie cudzích vojenských základní v krajine. Za zrušenie hlasovalo 106 poslancov, 18 bolo proti a 6 sa zdržalo. Aby táto ústavná zmena nadobudla platnosť, je nevyhnutné aj druhé hlasovanie, ktoré je naplánované na 12. januára.
Litva je v súčasnosti jedinou členskou krajinou NATO, ktorá má takýto zákaz zakotvený priamo vo svojej ústave. Litovskí predstavitelia argumentujú, že existujúci ústavný zákaz robí z krajiny slabý článok v systéme jadrového odstrašovania Severoatlantickej aliancie, čo ich vedie k snahám o jeho odstránenie.
„Som rád, že sa táto myšlienka berie vážne. Ide o kľúčovú záruku odstrašenia a bezpečnosti,“ napísal Sinkevičius na sociálnej sieti. „Naši partneri musia len prijať politické rozhodnutie o trvalom rozmiestnení vojsk a Litva je pripravená pokryť s tým spojené náklady,“ dodal.
Dvojdňový samit NATO v Litve
Varovanie z Kremľa
Zámer Litvy dosiahnuť ústavnú zmenu vyvolal ostrú reakciu Kremľa. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov už minulý mesiac varoval, že Litva by sa mohla stať cieľom ruských zbraní, ak na svojom území povolí rozmiestnenie jadrových zbraní. V ruskej televízii označil tieto zámery za „veľmi vážnu eskaláciu napätia".
Peskov podrobnejšie vysvetlil postoj Moskvy: „Ak totiž na svojom území rozmiestnite jadrové zbrane, sú namierené proti niekomu. Je zrejmé, že tieto zbrane by neboli namierené na Západ. Boli by namierené na Východ – teda na nás." Následne varoval pred dôsledkami: „Ak by sa na litovskom území nachádzali jadrové zbrane namierené proti nám, potom by sa územie tejto krajiny prirodzene tiež ocitlo v hľadáčiku našich jadrových zbraní."
Dvojaký cieľ
Snahy Litvy o posilnenie národnej bezpečnosti zahŕňajú nielen zrušenie ústavného zákazu jadrových zbraní, ale aj úsilie o zriadenie stálej americkej vojenskej základne na jej území. Prezident USA Donald Trump v pondelok uviedol, že takúto možnosť zváži.
Litva patrí medzi tri pobaltské štáty, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Po invázii ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022 všetky tri krajiny výrazne podporili napadnutý štát a v obave z ďalšej ruskej agresie navyšujú svoje výdavky na obranu. Všetky tri krajiny hraničia s Ruskom, pričom Lotyšsko a Litva majú spoločnú hranicu aj s Bieloruskom.
