Muža zo slávnej fotografie okupácie identifikovali po 58 rokoch. Miroslav má guľku v nohe dodnes

Tajomstvo fotografie vyriešili po 58 rokoch

Historická fotografia zachytáva mladého zraneného muža čakajúceho na pomoc neďaleko budovy Československého rozhlasu v Prahe počas prvého dňa invázie vojsk Varšavskej zmluvy. Jeho totožnosť zostávala celé desaťročia neznáma. Zlom prišiel až v roku 2026. Pamäť národa zverejnila výzvu verejnosti, aby pomohla muža identifikovať. Ozval sa bývalý spolužiak jeho brata a na základe poskytnutých indícií sa organizácii podarilo pamätníka vypátrať.

Ukázalo sa, že na fotografii je Jaroslav Mareček, narodený v roku 1949, v tom čase čerstvo vyučený automechanik.

Ráno išiel do centra. Praha už bola plná tankov

Mareček sa 21. augusta 1968 vydal smerom k Národnému múzeu. Keď okolo deviatej ráno dorazil na Václavské námestie, pohybovali sa po ňom tanky a ozývala sa streľba. Podľa svojho svedectva dokonca vzal lešenársku rúru a strčil ju do pásu jedného z pohybujúcich sa tankov. Stroj sa na chvíľu zastavil, následne však motor zabral a kus ohnutej rúry odletel.

Mareček potom pokračoval k budove Československého rozhlasu na Vinohradskej triede, kde sa odohrávali jedny z najdramatickejších stretov toho dňa. Pred rozhlasom videl tanky, streľbu aj pokusy ľudí vytvárať zátarasy. Spomína si tiež na civilistu, ktorý podľa jeho výpovede vyšiel z rozhlasu s papiermi a snažil sa ich podať dôstojníkovi sediacemu na obrnenom vozidle. Mareček tvrdí, že dôstojník následne vytiahol pištoľ a muža postrelil.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Paměť národa (@pamet_naroda)

Ľudia okolo neho začali padať

Situácia sa ešte vyhrotila, keď sa v Balbínovej ulici objavila rojnica ozbrojených vojakov. Mareček začal spolu s ďalšími ľuďmi utekať. Pred sebou videl mladú ženu, ktorú streľba zasiahla do nohy. Išlo o vtedy dvadsaťročnú Hedviku Pavelkovú, zamestnankyňu neďalekého antikvariátu. Aj jej osud sa Pamäti národa podarilo zdokumentovať.

Mareček sa pokúšal pri behu kľučkovať. Od rohu Mánesovej ulice ho delilo už len niekoľko metrov, keď zasiahli aj jeho. „Ani ma to nebolelo, jednoducho mi len zabrnela noha, ktorá však bola bezvládna,“ opisuje podľa Pamäti národa moment postrelenia.

Mal iba 18 rokov. Streľba ho zasiahla do oboch nôh. Keď ležal na zemi, okolo neho podľa jeho spomienok ďalej lietali úlomky dlažby a okupanti strieľali aj smerom k budovám.

Práve vtedy vznikla fotografia

K zranenému mladíkovi sa dostal policajt, roztrhol mu nohavice a obe nohy obviazal. Následne pokračoval k ďalším raneným. Krátko nato okolo prechádzal matematik a fotograf Miroslav Hlaváček. Marečka odfotografoval – a práve tento záber sa o desaťročia neskôr stal základom pátrania po totožnosti zraneného mladíka. Sanitka ho následne odviezla spolu s ďalšími ranenými. Mareček spomína, že mala rozstrieľané okná napriek tomu, že bola označená bielou zástavou s červeným krížom.

Prečítajte si tiež

Kam Rus vkročí, odtiaľ neodíde. Historik pripomína tragédiu okupácie a varuje pred naivitou

​

Rodičia celé dni netušili, kde je

Príbeh mal aj ďalšiu dramatickú kapitolu. Mareček si až na tretí deň hospitalizácie uvedomil, že rodičom nedal vedieť, čo sa s ním stalo. Jeho otec medzitým syna hľadal dokonca v márniciach. Pýtal sa, či medzi mŕtvymi nie je mladík v sivých nohaviciach a modrom svetri. „Otec z toho zostarol najmenej o tri roky,“ spomína Mareček.

Zranenia boli vážne. Jedna strela mu prešla kosťou a poškodila nervy. Mareček napokon absolvoval dve operácie a sedem mesiacov rehabilitácie. Istý čas bol aj v čiastočnom invalidnom dôchodku.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Paměť národa (@pamet_naroda)

O jednej guľke nevedel viac ako 40 rokov

Napriek následkom sa dokázal vrátiť k bežnému životu. Podľa Pamäti národa sa dodnes venuje bežkovaniu a chodí na prechádzky so psom. Hovorí, že na jednu nohu síce trochu kríva, ale inak žije normálne a športuje.

Najväčšie prekvapenie však prišlo až v roku 2010. Po zranení z lyžovačky mu lekár nechal urobiť röntgen nohy. Snímka odhalila niečo, o čom Mareček viac ako štyri desaťročia vôbec netušil – v lýtkovej kosti mu zostala strela z augusta 1968. Keď sa lekára opýtal, či ju vyberú, chirurg sa podľa jeho spomienok opýtal, či mu spôsobuje problémy. Projektil tak v jeho tele zostal.

Fotografia z jedného z najdramatickejších dní československých dejín tak po 58 rokoch dostala meno aj celý príbeh. Mužom, ktorého na nej ľudia desaťročia poznali iba ako neznámeho zraneného mladíka, bol Jaroslav Mareček.