Európska únia reaguje na migračné výzvy: Nové návrhy na posilnenie hraníc

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ŠTRASBURG / Európska únia v reakcii na pretrvávajúce migračné výzvy a nedávnu krízu v španielskej exkláve Ceuta predstavila nové návrhy na posilnenie migračnej politiky. Tie sa sústredia na výrazné zvýšenie ochrany vonkajších hraníc, urýchlenie procesov návratov neoprávnených migrantov a zavedenie nového krízového mechanizmu pre mimoriadne situácie.

Archívna reportáž

Archív (02.08.2026): Aktuálne situácia v Ceute

Nedávna migračná kríza v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky, kde z Maroka prenikli desaťtisíce migrantov, vyvolala v Európskej únii politickú diskusiu o pripravenosti reagovať na náhle migračné tlaky. Ako odpoveď na tieto výzvy predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu konkrétne návrhy na posilnenie európskej migračnej politiky.

Rýchlejšie návraty a krízový rámec

Ústredným bodom návrhov je posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Hlavným cieľom je urýchliť procesy návratov migrantov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, a zároveň zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami. Komisia už skôr navrhovala výrazné zvýšenie počtu príslušníkov stáleho zboru Frontexu zo súčasných približne 7 000 na 30 000.

Von der Leyenová súčasne navrhla vytvorenie nového európskeho rámca pre mimoriadne situácie v oblasti migrácie. Tento núdzový reakčný mechanizmus by sa aktivoval len po splnení presne stanovených kritérií. Po jeho aktivácii by členské štáty získali možnosť na obmedzený čas odchýliť sa od štandardných postupov. Predsedníčka EK v prejave jasne podčiarkla odhodlanie Únie: „Nikdy nebudeme robiť kompromisy pri ochrane našich hraníc.“ EÚ tiež plánuje zlepšiť schopnosť predvídať a včas identifikovať migračné toky prostredníctvom monitorovania online prostredia.

Komplexná stratégia

Navrhované opatrenia prichádzajú po spomínanej letnej migračnej kríze v Ceute. Reagujú však aj na už prebiehajúce úsilie EÚ o komplexné riešenie migrácie. V júni tohto roka nadobudol účinnosť nový Pakt o migrácii a azyle. Jeho hlavným poslaním je posilniť kontrolu vonkajších hraníc EÚ, urýchliť azylové konania a zefektívniť procesy návratov osôb, ktoré nemajú právo zostať v Únii.

Okrem toho sa v lete členské štáty a Európsky parlament dohodli na novom systéme návratov, ktorý počíta aj s možnosťou vytvárania tzv. návratových centier v tretích krajinách. Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Grécko a Holandsko už pristúpili k spoločnej dohode o postupe pri vytváraní takýchto centier. Do týchto zariadení by mohli byť umiestňovaní ľudia s právoplatným rozhodnutím o návrate. Päť spomenutých krajín v súčasnosti rokuje o možných miestach s africkými štátmi s cieľom začať využívať tieto centrá od roku 2027.

Výzvy v systéme návratov a postoj Slovenska

Napriek poklesu počtu žiadostí o azyl zostáva tlak na členské štáty vysoký. Európska komisia navyše upozorňuje, že návraty sú stále jedným z najslabších článkov celého systému. Napríklad v roku 2025 sa uskutočnilo iba približne 28 percent nariadených návratov. Nový systém EÚ sa preto snaží zjednotiť postupy a uľahčiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate.

Slovensko si v otázke migrácie dlhodobo udržiava konzistentný postoj, odmietajúc povinné prerozdeľovanie migrantov. Premiér Robert Fico presadzuje, aby Slovensko v rámci takzvaného fondu solidarity namiesto prijímania migrantov prispievalo finančne. Bratislava súčasne podporuje posilňovanie ochrany vonkajších hraníc a efektívnejšiu návratovú politiku EÚ.