EÚ plánuje sprísniť migračnú politiku, predstaví ju tento týždeň

Nedávne udalosti v španielskej Ceute, kde koncom júla nelegálne vstúpilo z Maroka približne 80 000 migrantov, prinútili Európsku úniu k prehodnoteniu svojej migračnej politiky. Európska komisia pod tlakom členských štátov plánuje zásadné sprísnenie pravidiel, ktorých obrysy by mohla predstaviť predsedníčka Ursula von der Leyenová už v stredu ( 16.9 ) počas svojho výročného prejavu o stave Európskej únie.

Hoci Európska únia zaznamenáva od roku 2023 trvalý pokles počtu nelegálnych prekročení hraníc aj žiadostí o azyl, súčasná situácia, ktorú zdôraznili  „znepokojujúce zábery“ z tohto leta, si podľa únijných činiteľov vyžaduje razantnejšiu reakciu. Zdroje z Euronews uvádzajú, že na stole sú tri kľúčové možnosti, ako posilniť vonkajšie hranice únie a zvýšiť počet návratov migrantov, ktorí vstúpili do EÚ nelegálne. Zmeny by sa mohli zaviesť už v najbližších mesiacoch.

​Tri možnosti pre prísnejšiu migračnú politiku

Jednotlivé návrhy, o ktorých sa v Bruseli diskutuje, sa navzájom nevylučujú. Je možné, že Ursula von der Leyenová sa napokon rozhodne presadzovať aj viacero z nich.

1. Dočasné pozastavenie azylových pravidiel

Najzásadnejšia z aktuálne prejednávaných zmien sa týka dočasného pozastavenia azylových pravidiel v prípade náhleho a rozsiahleho príchodu migrantov. To by znamenalo, že členské štáty EÚ by v situáciách podobných tej v Ceute už neboli povinné vybavovať žiadosti o azyl ľudí, ktorí na ich územie vstúpili nelegálne.

Podľa súčasných predpisov má každý cudzinec na území členského štátu EÚ právo požiadať o azyl bez ohľadu na spôsob vstupu do Európy, pričom jeho žiadosť sa musí posudzovať individuálne. „O tejto myšlienke sa rokuje a znamenala by významnú zmenu,“ uviedol pre Euronews jeden z únijných činiteľov. Podobné opatrenia už v minulosti prijali niektoré členské štáty. Napríklad Grécko v júli 2025 na tri mesiace pozastavilo vybavovanie žiadostí o azyl migrantov prichádzajúcich po mori z Líbye a Poľsko od marca 2025 uplatňuje podobný zákaz voči migrantom prekračujúcim hranicu z Bieloruska.

​2. Posilnenie agentúry Frontex

Ďalším krokom, o ktorom sa hovorí už dlhší čas, je rozšírenie právomocí a počtu zamestnancov európskej pohraničnej agentúry Frontex. Predsedníčka von der Leyenová už vo svojom prejave pred Európskym parlamentom v júli 2024, kde predstavovala svoju víziu pre ďalší mandát, sľúbila strojnásobenie počtu pracovníkov na 30 000. Frontex má navyše v budúcoročnom sedemročnom rozpočte EÚ od roku 2028 získať 12 miliárd eur, čo by oproti predchádzajúcemu obdobiu predstavovalo zdvojnásobenie pridelených prostriedkov.

Rozsiahla reforma mandátu agentúry sa očakáva ešte tento rok. "Zmeny by mohli zahŕňať zapojenie sa do návratov migrantov, širšiu spoluprácu s tretími krajinami a aktívnejšiu úlohu pri dohľade a monitorovaní," povedal predstaviteľ Frontexu.

3. Financovanie deportačných centier z rozpočtu EÚ

Tretia oblasť, v ktorej by Komisia mohla urobiť rozhodný krok, sa týka vzniku deportačných centier. Ich vznik umožňuje návratové nariadenie, ktorého konečné schválenie sa očakáva na jeseň. Táto norma ponecháva členským štátom voľnosť pri definovaní dohôd s tretími krajinami, ktoré majú hostiť takzvané návratové centrá. Podľa Euronews už päť členských štátov EÚ vedie rokovania s partnerskými krajinami s cieľom začať deportácie ešte tento rok.

Súčasné pravidlá nepredpokladajú žiadne finančné zapojenie EÚ do týchto dohôd. Národné vlády majú centrá plne financovať samy a partnerským krajinám môžu poskytovať aj dodatočné finančné prostriedky, obchodné partnerstvá alebo iné stimuly. Významnou novinkou by preto mohol byť prísľub financovania týchto centier priamo z rozpočtu Európskej únie.