Gruzínsky šéf tajnej služby rezignoval, krajina sa vzďaľuje od Západu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
GRUZÍNSKO / Rezignácia Geku Geladzeho z postu šéfa gruzínskej Štátnej bezpečnostnej služby (SSG) signalizuje prehlbujúcu sa politickú krízu v krajine. Jeho odchod, už štvrtý na čele SSG za uplynulý rok, prichádza v čase, keď sa Gruzínsko odkláňa od západných spojencov, čelí masovým protestom a pozastavilo svoje snahy o vstup do Európskej únie.
Geka Geladze sa ujal funkcie len v apríli tohto roka, no už sa stal štvrtým šéfom tejto vplyvnej bezpečnostnej agentúry, ktorý opustil svoj post za uplynulý rok. Agentúra AFP spája jeho rezignáciu s rastúcimi rozpormi vo vládnucej elite v čase, keď táto juhokaukazská krajina mení svoj kurz od západnej orientácie. Vo vyhlásení, ktoré zverejnila SSG, Geladze uviedol, že odstupuje "po konzultáciách s politickým tímom," pričom konkrétne dôvody svojho kroku nešpecifikoval. Len niekoľko hodín po tom, čo Geladze oznámil svoju rezignáciu, premiér Irakli Kobakhidze ( Gruzínsky sen ) navrhol na jeho miesto Geladzeho zástupcu Tamaza Borashviliho, pričom Geladze sa má stať námestníkom ministra vnútra. Informuje o tom portál civil.ge.
Head of the Georgian State Security Service resigns after less than 5 months in service.
— Protest 24 (@protest_24) September 14, 2026
Gela (Geka) Geladze was appointed Head of the SSS on April 22, 2026. He is the fourth SSS chief to resign in the last 16 months. The position has not been held for longer than 7 months since… pic.twitter.com/CVVoXat6Ko
Séria odchodov a odklon od demokracie
Geladzeho rezignácia zapadá do série odchodov vysokopostavených činiteľov v Gruzínsku. Vládnuca strana Gruzínsky sen v poslednej dobe ustúpila od snáh o užšiu integráciu so Západom a odklonila sa od dodržiavania demokratických štandardov. V dôsledku tohto vývoja opustilo svoje posty už niekoľko ministrov, vrátane rezortov vnútra, hospodárstva a infraštruktúry. Situáciu navyše komplikuje skutočnosť, že niektorí bývalí premiéri a ďalší vysokopostavení predstavitelia boli uväznení alebo čelia obvineniam z korupcie.
Zmarené nádeje na EÚ a tvrdé potláčanie protestov
K prehĺbeniu krízy významne prispelo rozhodnutie gruzínskej vlády z novembra 2024 pozastaviť snahy o začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou minimálne do roku 2028. Tento krok vyvolal rozsiahle masové protesty naprieč krajinou, proti ktorým úrady tvrdo zasiahli. Výsledkom boli uväznení opoziční politici, medzinárodná kritika za reštriktívne zákony a tlak na nezávislé médiá a občiansku spoločnosť.
Medzinárodný tlak a reakcia Európskej únie
Medzinárodné spoločenstvo pozorne sleduje dianie v Gruzínsku. Len minulý týždeň vyzvalo 34 krajín v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) Gruzínsko, aby prepustilo svojvoľne zadržané osoby a vyšetrilo obvinenia z použitia neprimeranej sily. Európska únia otvorene konštatuje, že odklon gruzínskej vlády od demokratických štandardov zastavil prístupový proces krajiny.