Zápis do UNESCO vyvolal na Islande obavy. Miestni sa boja turistov vo verejných bazénoch

Na Islande funguje viac ako 120 verejných bazénov a prakticky každá väčšia obec či mestská štvrť má vlastné kúpalisko. Vďaka geotermálnej energii môžu Islanďania využívať vyhrievané vonkajšie bazény a horúce vírivky aj v chladnom počasí.

Napríklad v Kópavogure na predmestí Reykjavíku sa pri teplotách okolo 15 stupňov, ktoré miestni považujú za príjemne letné, stretávajú ľudia práve pri vode. Rodičia sa venujú deťom, priatelia sa rozprávajú a ďalší prichádzajú po práci oddychovať.

Bazény tak plnia aj dôležitú spoločenskú úlohu. Stretávajú sa v nich ľudia rôzneho veku a spoločenského postavenia.

Do bazéna až po dôkladnej sprche

S návštevou islandského bazéna sú však spojené pravidlá, na ktorých si miestni zakladajú. Topánky sa nechávajú pred šatňou, mobilný telefón patrí do skrinky a ešte pred vstupom do bazéna nasleduje dôkladná sprcha.

Tá má jednu zvláštnosť, ktorá môže zahraničných návštevníkov prekvapiť, sprchuje sa bez plaviek. Dôvodom je hygiena. Islandské bazény používajú menej chlóru ako kúpaliská v mnohých iných krajinách, a preto je dôkladné umytie tela pred vstupom do vody mimoriadne dôležité. V sprchách sa dokonca nachádzajú obrázky, ktoré upozorňujú návštevníkov na časti tela, ktorým majú pri umývaní venovať zvýšenú pozornosť.

Práve dodržiavanie týchto pravidiel je jedným z dôvodov, prečo časť Islanďanov prijala zápis do UNESCO s obavami. „Islanďania majú teraz naozaj obavy. Od chvíle, keď sme sa dostali na zoznam UNESCO, sa bojíme, že bazény budú plné turistov. A čo sa stane, keď budú plné turistov, ktorí nebudú chcieť byť v sprche nahí?“ povedala fotografka Thordis Erla Agustsdóttir, ktorá islandské bazény dokumentuje viac ako dve desaťročia.

Prečítajte si tiež

Island si vybral suverenitu: Väčšina voličov v referende odmietla obnoviť rokovania o členstve v EÚ

Miesto, kde sa rozprávajú aj neznámi ľudia

Význam bazénov pre spoločenský život skúma aj folklorista a profesor Islandskej univerzity Valdimar Tryggvi Hafstein, spoluautor knihy venovanej islandským bazénom. Podľa neho najmä horúce vírivky umožňujú inak skôr rezervovaným Islanďanom nadväzovať rozhovory aj s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznajú.

„Pre spoločnosť je zásadné mať miesta, kde sa ľudia stretávajú a spoznávajú. Tu sa stretnete s niekým bez toho, aby ste si to vopred naplánovali,“ povedal Hafstein v bazéne Vesturbaerjarlaug na západe Reykjavíku, ktorý navštevuje napríklad aj speváčka Björk.

O tom, akú dôležitú úlohu bazény v živote obyvateľov zohrávajú, svedčia aj čísla. Podľa Hafsteinovho prieskumu z roku 2023 navštevovalo verejné bazény 79 percent dospelých Islanďanov. Pravidelne do nich chodilo 40 percent a 14 percent ich navštevovalo dokonca niekoľkokrát za týždeň.

Od nebezpečnej práce na mori k tradícii

Kúpanie má pritom na Islande dlhú históriu. Jeho tradícia siaha najmenej do 13. storočia. Historik a básnik Snorri Sturluson využíval bazén Snorralaug nielen na stretávanie s ľuďmi, ale aj na liečbu zdravotných problémov.

Dôležitý zlom nastal v 20. storočí, keď sa obyvatelia začali vo veľkom presúvať z fariem vo vnútrozemí do rybárskych dedín na pobreží. V tom čase údajne vedelo plávať menej ako jedno percento obyvateľov. Pre ľudí pracujúcich na mori to predstavovalo vážne nebezpečenstvo.

Po krajine preto začali budovať bazény, kde sa obyvatelia učili plávať. Táto tradícia pokračuje dodnes a výučba plávania je pre islandské deti povinná už od šiestich rokov.

Verejné bazény sa postupne stali miestom, ktoré sprevádza Islanďanov prakticky celým životom. „Je to miesto, kam sa stále vraciate,“ povedal Hafstein. „Je to miesto, kde vyrastáte a kde tiež starnete,“ doplnil.