Stroj jej odtrhol pokožku hlavy. Žena prešla 200 metrov, aby našla pomoc

NARRAWALLEE / Austrálsku vedkyňu Dr. Piu Winbergovú len sekundy delili od smrti po tom, čo jej priemyselný stroj doslova odtrhol pokožku hlavy z lebky. Napriek desivému zraneniu dokázala prejsť 200 metrov po pomoc a dnes verí, že život jej zachránil výskum, na ktorom sama pracovala.

Príbeh Dr. Piy Winbergovej z Austrálie je svedectvom o neuveriteľnej ľudskej sile, odhodlaní a prepojení medzi osobnou tragédiou a vedeckým objavom. V mrazivom momente, ktorý by zlomil väčšinu ľudí, si táto 55-ročná vedkyňa odtrhla pokožku hlavy z lebky, no namiesto kolapsu prešla 200 metrov do svojho laboratória, aby privolala pomoc.

Jej cesta k uzdraveniu bola dlhá a náročná, no paradoxne posilnila jej odhodlanie venovať sa výskumu, ktorému možno vďačí za svoj vlastný život, informuje Daily Star.

Prečítajte si tiež

Čo sa deje po smrti? Vedkyňa NASA má zvláštny príbeh

Desivý okamih v prestavanej papierni

Vo februári 2019 sa Dr. Pia Winbergová venovala svojej práci v pilotnej továrni, ktorú zriadila v nepoužívanej papierni z 50. rokov 20. storočia v Novom Južnom Walese v Austrálii. Jej cieľom bol vývoj gélov na báze morských rias, ktoré by pomáhali pri oprave poškodených tkanív a zlepšovali hojenie rán. Osudného dňa sa však ocitla v hroznej situácii, keď sa jej vlasy zamotali do vysokovýkonného hnacieho hriadeľa priemyselného stroja. Pri šokujúcom incidente jej stroj odtrhol pokožku hlavy z lebky.

Pia si na detaily spomína len útržkovito: „Mala som na sebe továrenskú čiapku, ochranné okuliare a chrániče sluchu,“ povedala. „Predpokladala som, že malá guľôčková rukoväť na konci ventilovej rukoväte sa uvoľnila a zakotúľala pod stroj. Prečo by som inak kľačala s hlavou tesne nad úrovňou podlahy?“ pokračovala vo svojom rozprávaní. „Tam som sa ocitla. Ďalšou spomienkou bol pocit frustrácie, keď som sa snažila prísť na to, prečo mám pocit, akoby boli moje vlasy zamotané v dvoch smeroch. Dala som si ruky pred seba.“

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Významný objav slovenskej vedkyne

Následne si všimla, že jej ruky sú úplne pokryté červenou farbou – krvou. „Vtedy sa mi pamäť opäť zastavila. Asi sa mi podarilo vytiahnuť si vlasy, odstrániť pokožku hlavy aj s ňou zo stroja a tak som prešla 200 metrov k budove laboratória. Otvorila som dvere a povedala meno svojej kolegyne Rachel, po čom sa mi pamäť zastavila.“

Rýchla reakcia

Napriek masívnej strate krvi a otrasnému zraneniu sa Pii podarilo oslobodiť zo stroja, zdvihnúť odlomenú pokožku hlavy a prejsť 200 metrov do neďalekého laboratória, aby požiadala kolegyňu Rachel o pomoc. Rachel opísala Piu ako strašidelne pokojnú, hoci bola premočená krvou. Pia spomína: „Otočila som sa a kráčala chodbou k svojej kancelárskej stoličke. Rachel bežala za mnou a vtedy uvidela moju lebku trčiacu z temena hlavy a moju pokožku hlavy a mobilný telefón. Vtedy pochopila, že som mala nehodu, a konala rýchlo.“

Prečítajte si tiež

"Prestaňme močiť do mora!", varuje švédska vedkyňa. Škodí to ekosystému

Do 10 minút dorazili štyri sanitky, po ktorých nasledoval záchranný vrtuľník. Záchranári strávili hodiny snahou stabilizovať jej krvný tlak, kým ju mohli letecky previezť do nemocnice v Sydney.

Boj o život

Po príchode do nemocnice čelili lekári naliehavej situácii. Počas šesťhodinovej urgentnej operácie sa pokúšali Pii znova pripevniť pokožku hlavy, ale cievy boli príliš vážne poškodené. Namiesto toho chirurgovia vykonali štepenie kože z jej stehna a pripevnili ju priamo na lebku. Následne bol použitý vákuový tlak, aby prinútil tkanivo spojiť sa. Bez živého tkaniva by totiž jej lebečná kosť odumrela.

Prečítajte si tiež

Majú niektorí ľudia mimozemskú DNA? Kontroverzná štúdia tvrdí, že áno

Vlastný výskum ako záchrana?

Paradoxne, vedkyňa sa domnieva, že pri mimoriadnom zvrate udalostí zohral kľúčovú úlohu v jej zotavení jej vlastný výskum založený na morských riasach. Len týždeň po operácii, keď jej odstránili obväzy, začala okamžite používať svoj hydratačný krém s morskými riasami na celé miesto sieťovaného štepu.

Výsledok bol ohromujúci: „Zahojilo sa to tak dobre, že by som povedala, že som mala na hlave dievčenskú pokožku a ani jednu jazvu od sieťovaného kožného vzoru,“ spomína Pia.

Dlhá liečba

Počas nasledujúceho roka podstúpila Pia ďalších šesť rekonštrukčných operácií. Lekári postupne naťahovali zostávajúce tkanivo pokožky hlavy cez jej lebku pomocou nafukovacích expandérov, ktoré sa každý týždeň plnili fyziologickým roztokom. „K tomu pristúpili implantáciou expanzných vrecúšok pod bočnú časť vlasov a tkaniva pokožky hlavy, ktoré zostalo na jednej strane,“ vysvetľuje Pia. „Tieto vrecká sa rozťahovali, aby sa pokožka hlavy s vlasmi pomaly naťahovala, a to injekčným podávaním 10 ml fyziologického roztoku každý týždeň.“

Prečítajte si tiež

Naozaj sme kedysi mali tretie oko? Vedci prišli s odvážnou teóriou

Keď sa vrecko naplnilo litrom vody a na boku hlavy sa jej objavil „obrovský vlasový balón“, štvrtá operácia dokázala balón odstrániť, oddeliť 90 % tkaniva dievčenskej kože a natiahnuť natiahnuté, pravé tkanivo pokožky hlavy s vlasmi na druhú stranu lebky, aby sa opäť pripevnilo. Následne ďalšie dve operácie upravili výsledok. „Dnes je na mojej lebke len jedna štvorcentimetrová časť tkaniva stehenného štepu,“ hovorí Pia. „Zvyšok je predĺžená pravá pokožka hlavy s mojimi vlastnými vlasmi, trochu zriedená, ale s citom a lepšou hrúbkou ako koža na stehnách, ktorá bola tenká a bez nervov a citlivosti.“

Nové poznatky

Táto traumatická skúsenosť však nebola len o fyzickom uzdravení. Dr. Pia Winbergová získala hlboké poznatky o ľudskom tele a posunula svoj výskum na novú úroveň. „Pred nehodou som si pokožku hlavy predstavovala hlavne ako miesto, kde sa nachádzajú vlasy,“ hovorí. „Po strate tých mojich som sa dozvedela, že pokožka hlavy je oveľa viac než len to.“

Zistila, že je to živý, zmyslový, cievny orgán obalený lebkou, hrubý, bohato inervovaný, plný vlasových folikulov, krvných ciev, žliaz a spojivového tkaniva. „Pokožka hlavy pomáha chrániť lebku a mozog, reguluje teplo, vníma dotyk a teplotu a ukotvuje vlasy, ktoré nás chránia pred slnkom, chladom a vystavením prostrediu,“ dodáva Pia.

Prečítajte si tiež

Stredomorie čelí novej hrozbe. Vedci varujú pred "hurikánmi" v Európe

Strata pokožky hlavy jej zmenila viac než len vzhľad. Zažila závraty a zvláštne odpojenie od vrchu vlastnej hlavy. „Musela som sa znova naučiť dotyk, tlak a polohu na lebke. Mapa mojej hlavy bola prekreslená. Cítila som, ako sa môj mozog opäť učí, kde som. Táto skúsenosť zmenila spôsob, akým som chápala pokožku.“

Jej súčasný výskum sa teraz zameriava na SXRG84, gél získaný z morských rias, ktorý zrejme replikuje molekuly zapojené do opravy, hydratácie a produkcie kolagénu v ľudskom tkanive. Pia zdôrazňuje: „Koža nie je baliaci papier, je to orgán vnímania, imunity, regulácie teploty, komunikácie a opravy. Najmä pokožka hlavy je pozoruhodným rozhraním medzi mozgom a vonkajším svetom. Hovorí nám o tlaku, vetre, teple, nebezpečenstve, dotyku a dokonca aj o jemnej prítomnosti nášho tela v priestore.“

Prečítajte si tiež

Vedci zistili, že stredovekí lekári mohli liečiť lepru ortuťou

Osobné poznanie

„Nedobrovoľne som sa stala pacientkou vo vnútri klinického sveta, ktorému som sa snažila pomôcť a zažívala som túto výzvu z prvej línie,“ hovorí Pia. „Videla som brilantnosť chirurgov a lekárov urgentného príjmu, ale aj limity toho, čo má medicína v súčasnosti k dispozícii, keď sa strácajú veľké plochy komplexného tkaniva.“

Upozorňuje, že štepenie kože môže síce zachrániť život a pokryť kosť, ale nenahradí celé tkanivo pokožky hlavy, vlasové folikuly, hrúbku, citlivosť, žľazy, elasticitu ani pôvodnú senzorickú mapu tela. Preto je jej výskum teraz úplne iným spôsobom dôležitý. Výskumníci z PhycoHealth, firmy, ktorú Pia založila, skúmajú, či by morský gél mohol pomôcť pacientom s popáleninami, pretrvávajúcimi ranami a tkanivom poškodeným chemoterapiou.

Prečítajte si tiež

Rozhovor s vedkyňou: Potrebujeme viac rešpektu

„Skúmame, ako tieto morské glykány môžu podporiť opravu pokožky, ochranu kolagénu, kontrolu zápalu, rovnováhu mikrobiómu a dokonca aj 3D tlačené modely pokožky v plnej hrúbke,“ dodáva. To, čo sa začalo ako ekologická veda, pestovanie morských rias na premenu odpadových živín na cenné biologické zložky, sa pre Dr. Piy Winbergovú stalo hlboko osobným.

„Teraz chápem pokožku ako jeden z najinteligentnejších orgánov tela. A hojenie chápem nielen ako uzavretie rany, ale aj ako obnovenie štruktúry, pocitu, identity a spojenia so svetom.“ Jej príbeh je inšpiráciou o prekonávaní extrémnej traumy a o tom, ako osobná skúsenosť môže pretransformovať vedecké poslanie.