Stredomorie čelí novej hrozbe. Vedci varujú pred "hurikánmi" v Európe

EURÓPA / Európa bola dlhé roky považovaná za región mimo dosahu ničivých tropických búrok. Klimatické zmeny však podľa vedcov menia situáciu a Stredozemné more sa postupne stáva živnou pôdou pre takzvané "medicany" – stredomorské hurikány schopné spôsobiť katastrofálne povodne aj rozsiahle škody, informuje maďarský portál Index.hu.

Extrémne počasie zasahuje Európu čoraz častejšie

Európania si hurikány tradične spájali najmä s Karibikom, Atlantikom alebo juhovýchodnou Áziou. Stredomorie bolo dlhé desaťročia symbolom pokojného podnebia, letných dovoleniek a stabilného počasia. Posledné roky však ukazujú, že klimatické podmienky na kontinente sa výrazne menia, informuje Index.hu.

Od Španielska cez Taliansko až po Balkán pribúdajú extrémne horúčavy, ničivé búrky, bleskové povodne či krupobitia. Viaceré regióny zasiahli v krátkom čase historické suchá aj prívalové dažde.

Prečítajte si tiež

Po dažďoch prišla úľava, problém však nekončí. Slovensko stále trápi sucho

V Nemecku povodne zaplavili celé mestá, Grécko čelilo rekordným búrkam a Taliansko opakovane zápasilo s extrémnymi výkyvmi počasia.

Vedci upozorňujú, že klimatická zmena neznamená iba postupné otepľovanie planéty, ale aj rastúcu intenzitu a nepredvídateľnosť počasia. Teplejšia atmosféra dokáže zadržať viac vlhkosti a energie, čo vytvára ideálne podmienky pre vznik silných búrok.

Prečítajte si tiež

Smrtiace slnko v Indii: Extrémne horúčavy si vyžiadali už 16 obetí

V Stredozemnom mori vznikajú "medicany"

Meteorológovia už niekoľko rokov sledujú fenomén takzvaných medicanov, teda stredomorských cyklónov pripomínajúcich tropické hurikány. Tieto systémy môžu vytvárať špirálové oblačné pásma, silné jadro a v niektorých prípadoch dokonca oko podobné klasickým hurikánom.

Hoci sa objavujú pomerne zriedkavo, v priemere menej než trikrát ročne, ich následky bývajú ničivé. Výskumníci sa tomuto javu začali intenzívnejšie venovať už v 80. rokoch minulého storočia, no spočiatku ho mnohí považovali za meteorologickú zvláštnosť.

V posledných rokoch však viacero búrok ukázalo, že ide o reálnu hrozbu. Cyklón Ianos v roku 2020 spôsobil rozsiahle škody v Grécku. O tri roky neskôr búrka Daniel zasiahla Grécko aj Líbyu, kde po pretrhnutí priehrad v meste Derna zahynuli alebo zmizli tisíce ľudí. V marci 2026 následne cyklón Jolina poškodil viaceré oblasti severnej Afriky.

Prečítajte si tiež

Vietor a cyklón: Obloha nad Austráliou sa sfarbila do červena

Najväčším rizikom sú prívalové dažde

Odborníci upozorňujú, že najväčšie škody pri podobných búrkach často nespôsobuje vietor, ale extrémne intenzívne zrážky a následné záplavy. Tie dokážu ochromiť celé regióny aj stovky kilometrov od pobrežia. Kľúčovým faktorom je rastúca teplota mora.

Teplejšia voda funguje ako palivo pre cyklóny - čím vyššia je teplota povrchu mora, tým viac vlhkosti sa dostáva do atmosféry a tým silnejšie môžu byť búrky.

Podľa programu Copernicus Climate Change Service sa Stredozemné more medzi rokmi 1990 až 2020 otepľovalo približne o 0,4 stupňa Celzia za desaťročie. Počas niektorých búrok však vedci zaznamenali miestami teplotu vody až o dva stupne vyššiu než dlhodobý priemer.

Prečítajte si tiež

Hurikán Melissa zasiahol Karibik: Zanechal obete aj obrovské škody

Milióny ľudí žijú v ohrozených oblastiach

Vedci zároveň upozorňujú, že najznepokojujúcejším trendom nie je nevyhnutne vyšší počet cyklónov, ale ich rastúca intenzita a množstvo zrážok, ktoré prinášajú.

Štúdie z posledných rokov ukázali, že klimatické zmeny výrazne zosilnili zrážky počas búrok Apollo či Daniel. Práve extrémne dažde následne spôsobili katastrofálne záplavy v Grécku, na Sicílii aj v Líbyi.

Riziko je o to väčšie, že región Stredomoria patrí medzi najhustejšie obývané oblasti sveta. Na pobreží alebo v jeho blízkosti žijú stovky miliónov ľudí, ktorí môžu byť v budúcnosti vystavení čoraz silnejším extrémnym prejavom počasia.