Historicky prvý samit medzi EÚ a Arménskom: Odkláňa sa krajina od Ruska?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / V Jerevane sa v pondelok (4.5.) stretli lídri európskych krajín. Hovorili o spolupráci Európy a o budúcnosti kontinentu v rámci samitu Európskeho politického spoločenstva. Po jeho konci sa v Jerevane začína historicky prvý samit medzi Európskou úniou a Arménskom. Okrem posilnenia vzájomných vzťahov sa bude hovoriť aj o bezpečnosti v južnom Kaukaze po arménsko-azerbajdžanskej mierovej dohode z roku 2025. Na to, čo od oboch samitov očakávať, sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Mária Ölvedyová analytika a riaditeľa think-tanku Strategic Analysis Jána Cingela.

Stretnutia pomáhajú otvárať dialóg

Európske politické spoločenstvo vzniklo podľa analytika ako širšia platforma pre spoluprácu krajín naprieč kontinentom aj mimo Európskej únie. „Je to v podstate iniciatíva, ktorá vznikla v roku 2022, hlavne takým možno otcom myšlienky bol prezident Francúzska Emmanuel Macron a prvý takýto summit sa konal v Prahe na jeseň roku 2022 a odvtedy je taká tradícia, že každý rok sa konajú dva takéto summity,“ priblížil Ján Cingel s tým, že združuje desiatky štátov vrátane krajín západného Balkánu, Ukrajiny či štátov južného Kaukazu.

Podľa neho ide najmä o priestor, kde sa môžu stretávať lídri aj z krajín, ktoré majú medzi sebou napäté vzťahy. Práve takéto stretnutia už v minulosti pomohli otvoriť dialóg napríklad medzi Arménskom a Azerbajdžanom po konflikte o Náhorný Karabach.

Odklon Arménska od Ruska?

Arménsko sa v uplynulých rokoch postupne geopoliticky posúva bližšie k Európskej únii. „Aktuálne Arménsko smeruje bližšie k bližším vzťahom s Európskou úniou. Ono tie vzťahy sú trochu komplikovanejšie. Arménsko bolo pomerne dlho, či už ekonomicky, ale aj bezpečnostne naviazané na Rusko,“ priblížil Cingel.

Tento obrat podľa neho súvisí so slabnúcim vplyvom Ruska v regióne, ktoré sa sústreďuje na vojnu na Ukrajine a nedokáže poskytovať takú podporu ako v minulosti. „Rusko nedokáže poskytovať nejakú pomoc a podporu svojim bývalým spojencom v regióne južného Kaukazu,“ vysvetlil.

Napriek tomu Moskva v Arménsku stále zohráva významnú úlohu, najmä ekonomicky. „Stále ten vplyv Ruska aj ekonomický tam je významný,“ dodal Cingel s tým, že krajina je na Rusko stále čiastočne naviazaná.

Budúcnosť krajiny rozhodnú voľby

Smerovanie Arménska môže výrazne ovplyvniť aj vnútropolitická situácia. Premiér Nikol Pašinjan sa bude uchádzať o ďalší mandát vo voľbách a stavia práve na proeurópskej orientácii. Podľa Cingela nejde o náhodný posun, ale dlhodobejší trend.

„Tie vzťahy medzi Pašinjanom a Putinom boli od začiatku v podstate veľmi zlé, pretože Pašinjan sa dostal k moci prostredníctvom pouličných demonštrácií demokratickej opozície proti vtedajšiemu vládnucemu autokratovi, ktorý bol silne naviazaný na Rusko. To znamená, že Putin videl v Pašinjanovi stelesnenie toho, čoho sa on obáva, nejakých pouličných protestov, ktoré by ho mohli zvrhnúť“ uviedol analytik.

Na snímke zľava predseda Európskej rady António Costa, arménsky premiér Nikol Pašinjan a írsky premiér Micheál Martin počas tlačovej konferencie v rámci 8. summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Jerevane v pondelok 4. mája 2026.

TASR

Výsledok volieb tak podľa neho rozhodne o tom, či bude krajina pokračovať v približovaní k Európskej únii, alebo sa jej smerovanie môže zmeniť. Do hry pritom vstupuje aj silná proruská opozícia, ktorá môže tento vývoj ovplyvniť.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.