Návrat Artemis II na Zem: Ako prebiehal najnebezpečnejší moment historickej misie

Zdielať na

11.4.2026 Zahraničie

Návrat Artemis II na Zem: Ako prebiehal najnebezpečnejší moment historickej misie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

WASHINGTON / Posádka misie Artemis II sa v noci z piatka 10. na sobotu 11. apríla 2026 úspešne vrátila na Zem po takmer desaťdňovej ceste okolo Mesiaca – prvej pilotovanej výprave k nášmu prirodzenému satelitu od roku 1972. Práve posledné minúty letu patrili k najnebezpečnejším.

Kto tvoril historickú posádku

Na palube kapsuly Orion boli štyria astronauti:

Reid Wiseman – veliteľ misie (NASA)
Victor Glover – pilot (NASA)
Christina Koch – špecialistka misie (NASA)
Jeremy Hansen – špecialista misie (Kanadská kozmická agentúra)

Jeremy Hansen sa zároveň stal prvým Kanaďanom, ktorý sa dostal za obežnú dráhu Zeme.

+22 fotiek

FOTOGALÉRIA: Artemis 2 úspešne odštartoval k Mesiacu

Posledných 160 kilometrov: najkritickejší úsek misie

Celý let trval 9 dní, 1 hodinu, 31 minút a 35 sekúnd. No práve posledných približne 160 kilometrov pred pristátím predstavovalo pre posádku aj NASA najkritickejšiu fázu celej misie. Vo výške približne 120 kilometrov nad Zemou vstúpila kapsula Orion do atmosféry rýchlosťou 38 367 km/h. Pre porovnanie – ide o viac ako 30-násobok rýchlosti zvuku.

Kapsula pritom nevstupuje kolmo, ale pod presne vypočítaným uhlom. Ak by bol príliš plytký, loď by sa od atmosféry „odrazila“ a stratila by sa vo vesmíre. Naopak, pri príliš strmom uhle by kapsula nevydržala extrémne teploty a rozpadla by sa.

Ohnivá guľa a výpadok spojenia

Pri prenikaní do hustejších vrstiev atmosféry vznikol v dôsledku trenia plazmový oblak s teplotou približne 2 760 až 2 800 °C. Kapsula sa tak ocitla v žiarivej „ohnivej guli“. Plazma zároveň blokuje rádiové vlny, čo spôsobilo približne šesťminútový výpadok komunikácie s riadiacim strediskom v Houstone.

Astronauti sa v tom čase nachádzali bez spojenia so Zemou. Po obnovení komunikácie zaznelo: „Houston, je skvelé opäť počuť Zem.“ V tej chvíli astronauti čelili preťaženiu 3,9 G, čo znamená, že ich telá boli takmer štvornásobne ťažšie než na Zemi.

+32 fotiek

Artemis 2

Tepelný štít: kľúč k prežitiu

Zásadnú úlohu zohral tepelný štít kapsuly Orion. Ide o konštrukciu pokrytú 186 blokmi materiálu Avcoat, pričom každý z nich má hrúbku približne 3,8 centimetra. Avcoat funguje na princípe postupného odparovania – pri extrémnych teplotách sa materiál rozkladá a odvádza teplo preč od kapsuly. Ide o takzvaný ablačný štít, ktorý chráni tým, že sa postupne „obetuje“.

Po bezposádkovej misii Artemis I v roku 2022 však NASA zaznamenala problém – z tepelného štítu sa odlamovali väčšie kusy materiálu. Príčinou boli plyny zachytené v jeho štruktúre, ktoré sa pri zahriatí rozpínali. V prípade opakovania by to mohlo ohroziť posádku.

Prečo NASA zmenila návratovú trajektóriu

Pôvodne sa počítalo s takzvaným „skip reentry“, teda odrazovým návratom. Kapsula by sa najprv dotkla vrchnej vrstvy atmosféry, následne by sa od nej odrazila, spomalila a až potom by definitívne vstúpila do atmosféry. Po skúsenostiach z Artemis I sa však NASA rozhodla pre priamočiarejší, strmší vstup.

Výhoda: kratší čas vystavenia teplu
Nevýhoda: vyššie teploty v kratšom intervale

Strmší vstup bol napokon vyhodnotený ako bezpečnejší, pretože minimalizoval opakované zahrievanie materiálu.

Čo všetko sa mohlo pokaziť

Misia niesla viaceré riziká:

Zlyhanie tepelného štítu – extrémne teploty by prenikli do kapsuly
Príliš plytký uhol vstupu – loď by sa odrazila späť do vesmíru
Príliš strmý uhol vstupu – kapsula by sa rozpadla
Porucha padákového systému – tvrdý dopad do oceánu
Technická porucha počas letu k Mesiacu – návrat by trval niekoľko dní bez možnosti okamžitej zmeny

Dôležitou bezpečnostnou poistkou bola tzv. voľná návratová dráha. V prípade zlyhania motora by gravitácia Mesiaca automaticky nasmerovala loď späť k Zemi.

+25 fotiek

Návrat Artemis II na Zem

Pristátie a záchrana posádky

Po obnovení spojenia prebehlo pristátie podľa plánu:

20:03 EDT – rozvinutie dvoch brzdných padákov, spomalenie na približne 320 km/h
20:04 EDT – otvorenie troch hlavných padákov vo výške 1 800 metrov
20:07 EDT (00:07 UTC) – pristátie do Tichého oceánu pri San Diegu

Na mieste čakali záchranné tímy amerického námorníctva na lodi USS John P. Murtha. Astronautov vyzdvihli, lekársky vyšetrili a následne transportovali do Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.

Prečo ide o historický míľnik

Tepelný štít Orionu odolal extrémnym podmienkam a kapsula bezpečne dopravila všetkých štyroch astronautov späť na Zem. Misia tak potvrdila, že systémy Orion a SLS sú schopné prepraviť ľudí do hlbokého vesmíru a späť. Artemis II zároveň predstavuje kľúčový krok k návratu človeka na Mesiac a v budúcnosti aj k plánovaným misiám na Mars.