Rusko boj o Moldavsko prehralo. Krajina si udržala prozápadné smerovanie

KIŠIŇOV – Parlamentné voľby v jednej z najchudobnejších krajín Európy vyhrala strana, ktorej cieľom je vstup Moldavska do Európskej únie. Súčasné vedenie krajiny sa chce stať členom EÚ už v roku 2030.

Moldavsko po víkendových voľbách ostáva na svojej vytýčenej proeurópskej trajektórii. Parlamentné voľby totiž ovládla so ziskom tesne prevyšujúcim 50 percent hlasov proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS), ktorú zakladala súčasná prezidentka Maia Sanduová.

Opozičný a prorusky zameraný Vlastenecký blok exprezidenta Igora Dodona skončil na druhom mieste so ziskom presahujúcim 24 percent. Iróniou je, že ten sa za víťaza volieb vyhlásil krátko po zatvorení volebných miestností a svojich priaznivcov zvolával v pondelok na protesty pred sídlo parlamentu.

Pohodlné víťazstvo

Strana PAS so svojim volebným ziskom dosiahne na nadpolovičnú väčšinu v 101-člennom parlamente. Bude tak pokračovať v integrácii do Európskej únie, kandidátskou krajinou na vstup je od roku 2022.Súčasťou EÚ chce byť do roku 2030. Práve v Bruseli výsledok volieb ostro sledovali. Moldavsko totiž hraničí s Ukrajinou, ktorá je vo vojnovom stave s Ruskom. A práve Moskva sa snažila proeurópske smerovanie krajiny ovplyvniť.

„Rusko nechce, aby Moldavsko pokračovalo na ceste stať sa suverénnou a demokratickou krajinou. Rusko chce využiť Moldavsko v boji proti Ukrajine a tiež v boji proti ďalším členským krajinám Európskej únie v regióne,“ vyhlásila moldavská prezidentka Sanduová.

Ruské zásahy nepomohli

Predvolebnú kampaň v Moldavsku sprevádzali snahy Ruska o ovplyvňovanie verejnej mienky. Aj tie sú dôkazom, že Rusko považuje Moldavsko za svoju sféru vplyvu. Kus práce odviedla moldavská polícia, ktorej sa necelý týždeň pred voľbami podarilo zadržať viac ako 70 ľudí, ktorí mali v čase volieb vyvolávať nepokoje a financovať ich mala práve Moskva. Do dezinformačnej kampane v prospech Ruska mali byť zapojení aj tamojší pravoslávni kňazi.

Za kampaňou Ruska v Moldavsku má byť blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Sergej Kirienko, ktorý bol počas úradu exprezidenta Borisa Jeľcina krátko aj premiérom. Okrem iného mal mať na starosti aj vplyvové operácie v gruzínskom regióne Abcházsko, ktorý je pod kontrolou Ruska, a tiež aj v Arménsku.

Líder Vlasteneckého bloku Igor Dodon

TASR/AP

​Moskva výsledky volieb zatiaľ oficiálne nekomentovala. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zatiaľ len skonštatoval, že v Moldavsku došlo k volebným podvodom a že „státisíce občanov Moldavska žijúcich v Rusku nemali možnosť odovzdať svoj hlas, pretože pre nich boli otvorené len dve volebné miestnosti“.

Problematické Podnestersko

Problémy jednej z najchudobnejších krajín Európy prichádzajú aj z regiónu Podnestersko, separatistického územia pri hraniciach s Ukrajinou. Región má vlastnú menu, úrady a vydáva aj vlastné cestovné doklady. Hlavné mesto Tiraspol je akýmsi socialistickým skanzenom a tretinu občanov regiónu tvoria etnickí Rusi. Tamojší prezident Vadim Krasnoselský aj preto v roku 2024 schválil rezolúciu, ktorá požaduje, aby región prešiel pod ochranu Moskvy.

V Podnestersku sa navyše nachádza aj ruská vojenská posádka, ktorú tvorí približne 1 200 až 1 500 vojakov. Čerešničkou na torte je už len to, že spravujú zásoby zbraní ešte zo Sovietskeho zväzu, vrátane tých jadrových. V skladoch pri meste Cobasna majú byť uskladnené aj jadrové zbrane, ktoré boli dislokované v bývalom Československu.

Aj vzhľadom na zloženie obyvateľstva nie je prekvapením, že v Podnestersku vyhral proruský Vlastenecký blok. Obyvatelia Podnesterska sú na tom po ekonomickej stránke ešte horšie, než samotní Moldavčania, iróniou je, že v regióne sa podarilo proeurópskej strane PAS získať 30 percent hlasov.

Stagnujúca ekonomika a odliv mozgov

Volebnej kampani okrem vplyvu Ruska dominovali aj ekonomické témy. Moldavsko sa totiž posledné roky pohybuje v pásme ekonomickej stagnácie. Rast hrubého domáceho produktu, ktorý v roku 2022 dosiahol 4.6 percenta sa podľa údajov Svetovej banky scvrkol na 1.2 percenta v roku 2023 a o 0.1 percenta o rok neskôr.

„Krajinu už tak oslabenú slabým ekonomickým rastom zasiahla po začiatku vojny na Ukrajine rekordná inflácia, ktorá dosahovala až 30 percent. Kríza v energetike, ktorá postihla Podnestersko začiatkom roka 2025 ukázala krehkosť energetického ekosystému a prehĺbila územné rozdiely,“ konštatuje Florent Parmentier, analytik Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné záležitosti (IFRI).

Po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu v roku 2022 došlo k Moldavsku k poklesu produktivity, zahraničných investícií a rozvoj infraštruktúry sa zastavil. Problémom bola aj masová emigrácia, ktorá je problémom dlhodobo. 2.5 miliónovú krajinu každoročne opúšťa približne 30 až 40-tisíc obyvateľov.