Moldavsko na križovatke. Krajina s ruskými vojakmi a svojom území chce do Európskej únie

KIŠIŇOV/Moldavsko o mesiac čakajú parlamentné voľby. Krakina, ktorej súčasné vedenie sa snaží o vstup do Európskej únie, je dlhodobo terčom hybridnej vojny zo strany Moskvy.

Krajina, ktorá v roku 2022 prijala najviac utečencov z Ukrajiny v prepočte na počet obyvateľov. Krajina, ktorá má na svojom území separatistický kvázištát Podnestersko s blízkym vzťahom k Rusku s viac ako tisíckou ruských vojakov. Krajina, ktorá sa uchádza o vstup do Európskej únie a jej predstavitelia sa stávajú terčom dezinformácií a snáh o bližšie vzťahy s režimom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Reč je o Moldavsku, štáte medzi Rumunskom a Ukrajinou, ktorý si 27. augusta pripomenul 34. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu. Krajinu čakajú koncom septembra parlamentné voľby, ktorých výsledok rozhodne aj o tom, či sa Moldavčania dostanú bližšie k vstupu do Európskej únie. Referendum o vstupe do Únie, ktoré sa uskutočnilo na jeseň minulého roka ukázalo, že za členstvo je len veľmi tesná väčšina, konkrétne 50,38 percenta hlasujúcich.

Neustála podpora z Bruselu

Jedna z najchudobnejších krajín Európy sa od vypuknutia vojny na Ukrajine dostáva do hľadáčika západných politikov, ktorí jej ambíciám vstúpiť do Únie vyjadrujú podporu. Ruka v ruke sa však v krajine rozmohli cielené operácie z Ruska, ktoré tieto ambície podkopávajú.

„Vstup do Únie nie je vzdialený sen, ale projekt, na ktorom pracujeme dlhodobo,“ povedala moldavská prezidentka Maia Sanduová, ktorá v metropole Kišiňov privítala lídrov Nemecka, Francúzska a Poľska.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v Kišineve zdôraznil, že Moldavsko je v Európskej únii vítané. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že cesta Moldavska k členstvu medzi európskou dvadsaťsedmičkou je dôkazom, že Moldavčania si vybrali mier. „V Moskve nás vykresľujú ako vojnových štváčov, ktorým ide len o predlžovanie vojny na Ukrajine. My sa však nikomu nevyhrážame a rešpektujeme suverenitu,“ vyhlásil Macron.

Poľský premiér Donald Tusk Moldavčanom pripomenul cestu Poľska z područia Moskvy do Európskej únie. „Cesta bola posiata výzvami, ale stálo to za tú námahu. Moldavsko si vybralo správnu cestu,“ uzavrel Tusk.

Obavy z prevalcovania

Keď Rusko spustilo vo februári 2022 plnoformátovú vojnu na Ukrajine, do Moldavska prišlo v priebehu pár týždňov takmer 400-tisíc Ukrajincov. Vláda čelila okrem nečakanému prílevu utečencov aj neistote, ako sa zachová ruská vojenská posádka v meste Cobasna v Podnestersku, na hraniciach s Ukrajinou.

Podnestersko je úzky pás zeme v okolí rieky Dnester. Separatistické územie má vlastnú menu, vlastné úrady a vydáva aj vlastné pasy. V hlavnom meste Tiraspol akoby zastal čas a hovorí sa o ňom ako o socialistickom skanzene. Tretinu obyvateľov tvoria etnickí Rusi, po nich Moldavčania a Ukrajinci. Podnesterský prezident Vadim Krasnoselský v roku 2024 v Podnestersku schválil rezolúciu, ktorá žiada, aby región prešiel pod ochranu Moskvy.

Rustam Minenkajev, vtedajší veliteľ ruského Centrálneho vojenského dištriktu, uvažoval o tom, že ak by ruská armáda úspešne dobyla Cherson a neskôr Odesu, mohla by sa pokúsiť spojiť sa s ruským kontingentom v Podnestersku. „Tento plán zlyhal. Ukrajine sa podarilo získať späť Cherson a zatlačili Rusov za rieku Dneper. Moskva ale na Moldavsko nezabudla. Kde rinčanie zbraní zlyhalo, nasadili taktiku vyhrážok a politického nátlaku,“ konštatuje Maxim Samorukov, analytik Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP).

Kontingent ruských vojakov v meste Cobasna v Podnestersku pritom sedí na hromade zbraní ešte z éry Sovietskeho zväzu, vrátane jadrových zbraní, ktoré boli kedysi rozmiestnené aj v bývalom Československu.

Od zastavenia dodávok energií ku kupovaniu hlasov

Po vypuknutí vojny na Ukrajine došlo v októbri 2022 k prerušeniu dodávok plynu zo strany Gazpromu. Moskva vinila spoločnosť Moldovgaz z toho, že si neplní záväzky. Kišiňovu sa nakoniec situáciu pred nástupom zimy podarilo vyriešiť dodávkami plynu zo západu.

V ďalšom slede došlo v krajine k prepuknutiu protestov proti proeurópskej prezidentke Sanduovej. Tie nabrali takú intenzitu, že sa prezidentka obávala toho, že sa Rusko pomocou lokálnych síl pokúsi o jej zvrhnutie. „Politický dopad protestov ale nepriniesol výsledky, aké Moskva očakávala. A to aj napriek dôkazom o tom, že protestujúci boli zaplatení, a s nimi aj provokatéri, ktorí mali vyvolávať nepokoje,“ popisuje Samorukov.

Opozíciu proti súčasnej prezidentke organizuje zo zahraničia moldavský oligarcha Ilan Šor, ktorý sa po obvineniach zo sprenevery a prania špinavých peňazí uchýlil najprv do Izraela a neskôr do Ruska. Z troch moldavských bánk mal ukradnúť približne 750 miliónov dolárov. Jeho politická strana Šora, ktorá stála za organizáciou protestov proti prezidentke Sanduovej, bola v roku 2023 zakázaná.

Politika na všetky štyri svetové strany?

Kľúčovou udalosťou, ktorá rozhodne o smerovaní krajiny do budúcna, budú septembrové parlamentné voľby. V nich okrem Strany akcie a solidarity prezidentky Sanduovej nastúpi aj koalícia s názvom Alternatíva, ktorá pozostáva z troch rôznych politických strán. Jej vznik inicioval neúspešný prezidentský kandidát a bývalý generálny prokurátor Alexander Stoiangolo.

Spoločná tlačová konferencia poľského premiéra Donalda Tuska, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, moldavskej prezidentky Maie Sanduovej a nemeckého kancelára Friedricha Merza

TASR/AP

​Ten sa nebráni vstupu krajiny do Európskej únie, podporuje ale myšlienku politiky na všetky štyri svetové strany. Jeho politickí oponenti ho ale podozrievajú, že jedinou stranou, na ktorú sa vie obrátiť, je Moskva.

„Moldavsko sa stalo frontom Európskej únie v boji proti hybridným hrozbám. To, ako dopadnú voľby v Moldavsku nám ukáže, či Únia dokáže splniť svoje sľuby o rozširovaní a svoj model bezpečnosti aj bez záruk členstva Moldavska v NATO,“ konštatuje politický analytik Stuart Dowell. Dodáva, že v hre nie je len osud Moldavska, ale aj Rumunska a Čierneho mora.