Moldavské parlamentné voľby: Po sčítaní hlasov zvíťazila proeurópska strana PAS

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

Parlamentné voľby v Moldavsku

KIŠIŇOV / Proeurópska Strana akcie a solidarita (PAS) prezidentky Maii Sanduovej získala v nedeľných parlamentných voľbách v Moldavsku viac ako 50 percent hlasov, uviedla ústredná volebná komisia po sčítaní viac ako 99,5 percenta hlasov. Už skôr - po sčítaní viac ako 98 percent hlasov - agentúry APA a DPA napísali, že PAS obhájila parlamentnú väčšinu a že zisk 49,67 percenta hlasov by mal strane zabezpečiť 54 zo 101 kresiel v novom parlamente.

Zatiaľ čo PAS podľa informácií na webe komisie získala priazeň 50,03 percenta voličov, opozičný proruský Vlastenecký blok komunistických a socialistických strán podľa týchto predbežných výsledkov dostal od voličov 24,26 percenta hlasov. Predtým agentúry písali, že tento blok by mohol mať v novom parlamente 27 kresiel.

Bývalý proruský prezident zvolal demonštráciu

Ešte pred vyhlásením výsledkov lídra opozície, bývalý proruský prezident Igor Dodon vyhlásil víťazstvo a zvolal na dnešné popoludnie (11.00 h SELČ) demonštráciu pred sídlo parlamentu.

Hlasovania, ktoré bolo vnímané ako voľba medzi integráciou krajiny do Európskej únie a návratom do sféry vplyvu Moskvy, sa zúčastnilo približne 52 percent voličov.

Moldavsko s 2,4 milióna obyvateľov je kandidátom na členstvo v EÚ od roku 2022. Prozápadná prezidentka Maia Sanduová s väčšinou proeurópskych síl chce pokračovať v reformách nevyhnutných pre vstup do EÚ.

Komplikácie vo vládnutí koalície

Do parlamentu by sa tiež mali dostať proruské sily z bloku Alternatíva (7,99 percenta) a strany podnikateľa Renáta Usatiiho (6,21 percenta). Prekvapivo päťpercentnú hranicu prekonala aj strana PPDA, kedysi založená za účelom zjednotenia s Rumunskom (5,63 percenta).

Moldavské úrady podľa prezidentky Sanduovej očakávajú v najbližších dňoch pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov, najmä v hlavnom meste Kišiňove. Vyzvala ľudí, aby zostali pokojní napriek všetkým provokáciám.

Súčasná prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje z zasahovania do vnútorných záležitostí, z dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zasahovania do volieb. Moskva tieto obvinenia odmieta.

Analytici uvádzajú, že vládnutie v koalícii by mohlo skomplikovať snahu PAS dostať Moldavsko do EÚ do roku 2030.

"Výsledok rozhodne o tom, či upevníme našu demokraciu a vstúpime do EÚ, alebo či nás Rusko stiahne späť do šedej zóny a urobí z nás riziko pre región," napísala Sanduová v piatok na platforme X.

Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.