Cunami mali aj státisíce obetí, odrovnali aj jadrovú elektráreň

SVET/Ničivé vlny cunami vznikali v dôsledku zemetrasení. Tie najväčšie mohli dosahovať výšku niekoľko desiatok metrov. Kamkoľvek sa dostali, brali všetko, čo im stálo v ceste. Najničivejšie cunami v moderných dejinách zmietli v roku 2004 na Sumatre tisíce obydlí a vyžiadali si státisíce ľudksých životov.

Veľké prílivové vlny cunami vyvolané zemetraseniami nie sú v ľudskej histórii ničím novým. Tie menšie sa objavujú každých pár rokov pri menších zemetraseniach, nevyvolávajú však pre svoju slabú intenzitu žiadne obavy a nespôsobujú veľké škody na majetku.

Ničivých vĺn cunami bolo v histórii zdokumemntovaných hneď niekoľko, vyžiadali si nielen tisícky obetí, ale aj obrovské materiálne škody. Jedna z nich sa dokonca skončila jadrovou haváriou. História tiež ukázala, že ničivé vlny nie sú len devízou veľkých oceánov, ale ohrozovali aj Európu. Pozrime sa na tie najsilnejšie a najznámejšie.

Cunami na Sumatre (2004)

Jedna z najsmrteľnejších prírodných katastrof, ktorú sa podarilo zdokumentovať a zaznamenávať takpovediac v reálnom čase bolo zemetrasenie a následná vlna cunami v Indickom oceáne, ktorá zasiahla 26. decembra 2004 hneď niekoľko krajín.

Ničivej vlne predchádzalo zemetrasenie s magnitúdou 9,1 až 9,3, ktorého epicentrum sa nachádzalo medzi ostrovmi Sumatra a Simeulue.

Ničivé vlny zasiahli pobrežie Indonézie a Južnej Ázie. Vlny na niektorých miestach dosahovali pri pobreží až 17 metrov. Najviac postinhuté boli Indonézia, Srí Lanka, India a Thajsko. Vlny dosiahli aj africké pobrežie a desiatky obetí si vyžiadali napríklad v Somálsku.

Zemetrasenie a následné vlny si vyžiadali veľké množstvo obetí. Odhady sa značne líšia, ten oficiálny hovorí o 220-tisíc obetiach, ten najhorší až o 280-tisíc obetiach.

Zemetrasenie a vlny v Tóhoku (2011)

11. marca 2011 zasiahli severovýchodné pobrežie Japonska ničivé vlny, ktoré boli dôsledkom zemetrasenia so silou 8,9 magnitúdy. Vlny zasiahli najmä prefektúru Mijagi v provincii Tóhoku.

V dôsledku zemetrasenia sa hlavný japonský ostrov Hokkaidú posunul o 2,4 metra a zemská os sa vychýlila o priližne 16 centimetrov.

Udalosť sa dostala do povedomia celého sveta aj kvôli vlne cunami, ktorá zasiahla jadrovú elektráreň Fukušima, následkom čoho došlo k zlyhaniu systému chladenia reaktorov. Tie sa síce núdzovo zastavili, ale záložným generátorom sa jadrá reaktorov nepodarilo dostatočne ochladiť a došlo k sérii výbuchov. Kvôli úniku radiácie evakuovali približne 150-tisíc obyvateľov. Štyri bloky jadrovej elektrárne spoločnosti Tepco boli odstavené v tom istom roku, ďalšie dve činnosť ukončili v roku 2013.

Pozostalí si pripomínajú vyčíňanie vĺn cunami z roku 2011 v Japonsku

TASR/AP

​

Zemetrasenie a cunami na Aleutských ostrovoch (1946)

Cunami, ktoré nasledovali po zemetrasení pri Aleutských ostrovoch neďaleko Aljašky boli významné najmä svojou veľkosťou, dosahovali totiž výšku až 40 metrov. Zasiahli viacero ostrovov v okolí, napríklad ostrov Unimak, kde do mora zmietli maják Scotch Cap aj s jeho päťčlennou posádkou.

Zemetrasenie a následné vlny si vyžiadali 165 až 173 obeí, údaje o úmrtiach sa líšia. Najviac obetí bolo na Havaji, kam vlmny dorazili 4,5 hodiny po zemetrasení. Na ostrovoch si vyžiadali životy 159 ľudí. Menšie cunami zasiahli aj štáty Oregon, Washington a California, nenapáchali však výrazné škody.

Cunami po výbuchu sopky Krakatoa (1883)

V dňoch 20. mája až 21 októbra 1883 prebiehala erupcia vulkanického ostrova a rovnomennej sopky Krakatoa. Výsledkom bolo takmer úplné zničenie ostrova, ale aj vlny cunami, ktoré zasiahli okolité ostrovy Jáva a Sumatra. Niekoľko desiatok ďalších ostrovov vlny úplne zaliali.

Vlny cunami sa vytvárali v priebehu celej erupcie sopky Krakatoa a mali aj rôznu intenzitu. Podľa dochovaných dokumentov ich výška presahovala 40 metrov. Podarilo sa im zničiť celé osady a tiež úrodu, na ktorú boli obyvatelia odkázaní.

Katastrofa mala dohromady viac ako 36-tisíc obetí. Časť z nich boli obete vĺn cunami, časť zabilo samotné zemetrasenie a vyvrhované skaly a popol. Výbuch sopky spôsobil aj celosvetové zmeny v ovzduší. Priemerná teplota na severnej pologuli v dôsledku nej vzrástla o 0,4 stupňa Celzia. Ďalšie štyri roky po explózii bolo v atmosfére badať znečistenie malými čiastočkami popola, ktoré spôsobovali mimoriadne farebné západy Slnka.

​Vlna, ktorá zmietla Lisabon (1755)

1. septembra 1775 sa začala triasť zem v portugalskom Lisabone. Epicentrum zemetrasenia nebolo doposiaľ presne určené, pravdepodobne sa ale nachádzalo na azorsko-gibraltárskej zlomovej zóny. Zemetrasenie vyvolalo v Lisabone množstvo požiarov a v zemi sa vytvorili podľa zachovaných informácií až meter široké trhliny.

Asi 40 minút po skončení zemetrasenia zasiahli Lisabon vlny cunami, ktoré síce zahasili veľa požiarov, poškodili však ďalšie desiatky budov v meste. Počas zemetrasenia a vyčíňania prílivových vĺn zahynulo 60 až 100-tisíc obyvateľov Lisabonu. Vlny cunami zasiahli aj Azorské ostrovy, Kapverdy a ďalšie ostrovy v Karibskom mori.