G7 bez vízie? Samit skončil bez výrazného odkazu

KANANASKIS – Samit ekonomicky najvyspelejších krajín sveta sa skončil bez spoločného vyhlásenia. Jeho lídri sa bez zastúpenia USA zhodli na ďalšej pomoci Ukrajine. S Donaldom Trumpom a jeho clami ale nepohli.

Lídri skupiny G7, teda skupiny siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta odchádzajú zo samitu v Kanade bez toho najdôležitejšieho. Bez spoločného vyhlásenia k vojne na Ukrajine, ktoré očakával najmä prítomný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Po príčine nezhody nebolo potrebné dlho pátrať. Bol ňou americký prezident Donald Trump, ktorý samit predčasne opustil na záver jeho prvého dňa a lídri tak pokračovali bez neho.

Vágny prísľub pomoci Ukrajine

Po Trumpovom odchode jeho miesto pri rokovacom stole symbolicky nahradil sám ukrajinský prezident. Ten z kanadského letoviska Kananaskis v provincii Alberta nakoniec neodišiel naprázdno. Kanadský premiér Mark Carney Kyjevu prisľúbil vojenskú pomoc v hodnote dvoch miliárd dolárov, spolu s ďalšími 2,3 miliardami pomoci na rozvoj vojnou zničenej či poškodenej infraštruktúry. Ďalšia pomoc zo strany Spojených štátov pre Kyjev ostala otázna. Lídri G7 nakoniec bez Donalda Trumpa spoločne odsúdili vojnu na Ukrajine a vyzvali k jej diplomatickému riešeniu.

Silnejšie vyhlásenia na stranu Ruska nezazneli, podľa zdroja z prostredia samitu to bolo kvôli odporu Spojených štátov. Americký prezident totiž stále pracuje na tom, aby medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkoval mier. Na druhej strane chcú niektorí predstavitelia USA pokračovať aj v dodávkach zbraní Ukrajine, no Trump podobné úvahy zastavil. „Dodané zbrane by len predĺžili vojnu,“ vyhlásil. Mier na Ukrajine bol navyše súčasťou Trumpových predvolebných sľubov, no zatiaľ sa mu nedarí prinútiť Moskvu sadnúť si za rokovací stôl.

Európska únia, ktorá síce členom G7 nie je, ale bola na samit prizvaná, chce ďalšími sankciami dosiahnuť, aby sa ruská ropa nepredávala za 60, ale len za 45 dolárov za barel. Predaj ropy je totiž signifikantným zdrojom poháňajúcim ruskú vojenskú mašinériu. Brusel očakával aj podporu zo strany Washingtonu, no nedočkal sa jej.

Stále relevantný formát?

Neisté závery samitu vedú analytikov aj prehodnocovaniu dôležitosti formátu G7 ako takého. Medzinárodný think tank Atlantic Council napríklad aj kvôli nejasným záverom zdôrazňuje, že relevancia spoločenstva G7 vo svete môže byť v ohrození, dôvodom je aj to, že sa nedokázali zhodnúť ani na jednotnom záverečnom stanovisku.

„Samit odhalil značné trhliny medzi Spojenými štátmi a ostatnými členmi v dôležitých medzinárodných záležitostiach,“ píše analytička think tanku Rachel Rizzová. Pripája sa k nej aj analytik Globsecu Vladimír Vaňo. „Kanadský premiér Mark Carney sa snaží navonok vysielať signál, že skupina G7 je súdržná, ale realita je iná,“ konštatuje.

Rizzová poukazuje aj na fakt, že sedem najvyspelejších ekonomík sveta by sa nemalo uzatvárať do seba, a mala by uvažovať o prípadnom rozšírení klubu. Možno aj preto pozvánku na samit dostal aj indický premiér Naréndra Módí. „India je jednou z najväčších ekonomík sveta, je dôležitým ekonomickým uzlom svetového obchodu a zohráva kľúčovú úlohu v bezpečnosti indopacifického regiónu,“ vysvetľuje Rizzová s tým, že akékoľvek dôležité rozhodnutie skupiny G7 by bolo bez Indie bezvýznamné.

Čo s colnou vojnou?

Výsledky samitu ekonomicky najvyspelejších ekonomík sveta sa teda netýkali ani tak bezpečnostnej oblasti, či riešenia vojnových konfliktov. Predstavitelia sa zaoberaji aj ekonomickou situáciou a nepkojmi na svetových trhoch, ktoré spôsobili na jednej strane clá zo strany Donalda Trumpa voči takmer každej krajine sveta, ako aj aktuálny konflikt medzi Izraelom a Iránom.

„Očakávalo sa, že sa dosiahne pokrok vo vyjednávaniach. Jediným hmatateľným záverom bolo podpísanie dohody medzi USA a Veľkou Britániou,“ povedal v televízii JoJ 24 Vaňo. Britský premiér Keir Starmer a Donald Trump spečatili dohodu, ktorá znížila clá na automobily vyrobené vo Veľkej británii z 25 na desať percent. Znížiť by sa mali aj clá na oceľ a hliník.

​Ostatné krajiny ale prišli naprázdno. Relatívne blízko k dohode bolo Japonsko, ale aj japonský premiér Šigeru Išiba odišiel naprázdno. Zavedené clá medzitým drvia miestne automobilky. Toyota len za apríl a máj prišla približne o 1,2 miliardy dolárov, Honda očakáva, že v tomto roku príde o 4,5 miliardy dolárov.

„V prípade Európskej únie, ktorá nie je členom G7, ale stretnutiu sa vždy zúčastňuje, padla dohoda, že sa zrýchlia vyjednávania o clách. Pokrok týkajúci sa očakávaných ďalších dohôdo zmiernení colných bariér a nájdení kompromisného riešenia sa ale zasekol,“ uzatvára Vaňo.