Trump chce Rusko medzi elitou. Samit G7 opustil predčasne

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

CALGARY/WASHINGTON / Ak by Moskva ostala v skupine najvyspelejších ekonomík sveta, podľa šéfa Bieleho domu by sa vojna na Ukrajine nezačala. Samit odsúdil snahu Iránu získať jadrovú zbraň a postavil sa na stranu Izraela.

„Izrael má právo brániť sa. Zdôrazňujeme svoju podporu pre bezpečnosť Izraela,“ zhodli sa lídri G7, skupiny siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta počas svojho stretnutia v kanadskej provincii Alberta. Toto vyhlásenie prichádza v čase izraelského útoku na iránsky jadrový program, ktorý sa začal v noci na piatok 13. júna.

Politickí lídri zároveň uznali Irán ako jeden z najväčších zdrojov regionálnej nestability na Strednom východe a zdôraznili, že Teherán by nikdy nemal disponovať jadrovou zbraňou. Irán pokračuje vo svojich tvrdeniach, že jeho jadrový program slúži výhradne na mierové účely.

Trump chce Rusko za stolom

Svojim predčasným odchodom zo samitu vyvolal rozruch americký prezident Donald Trump. Ďalších členov samitu prekvapil aj tvrdením, že Rusko by sa malo opäť stať členom skupiny. Podľa jeho slov by k vojne na Ukrajine nedošlo, ak by Moskva ostala členom G7.

„Vojnu by ste nemali, lebo by ste s nepriateľom sedeli za jedným stolom. Dokonca si nemyslím, že by Rusko vtedy bolo nepriateľom,“ povedal americký prezident. Navyše obvinil svojho predchodcu Baracka Obamu a bývalého kanadského premiéra Justina Trudeaa z toho, že Rusko zo zoskupenia „vylúčili“. Moskva prišla o členstvo v skupine ekonomicky najvyspelejších krajín sveta po roku 2014, keď sa Vladimir Putin rozhodol anektovať ukrajinský polostrov Krym. Z niekdajšej G8 sa tak stala G7.

Trumpove slová tak prišli len deň pred jeho plánovaným stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ku ktorému nakoniec nedôjde. „Dúfam, že to pochopia,“ povedal s odkazom na ukrajinského prezidenta a lídrov G7, ktorých predčasne opustil.

Americké manévre

Náhly odchod šéfa Bieleho domu vyvolal podozrenia, že sa ponáhľal riešiť vzájomný konflikt Izraela s Iránom. Sám Trump tieto tvrdenia na sociálnej sieti vyvrátil, veci v zámorí sa ale medzitým aj tak dali do pohybu. Minister obrany Pete Hegseth nariadil nasadenie „ďalších obranných kapacít“ na Stredný východ.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa do pohybu dalo viacero lietadiel špecializujúcich sa na dopĺňanie paliva za letu a tiež jedna lietadlová loď. Podľa korešpondentky BBC v Spojených štátoch Nomie Iqbal bude prezidentove ďalšie kroky americká verejnosť dôkladne sledovať. Trump sa totiž stavia do úlohy mierotvorcu, ktorý chcel ukončiť vojnu na Ukrajine, no zatiaľ bez úspechu. „Ostáva mu len jedna možnosť. A to nenechať sa vtiahnuť do konfliktu Iránu a Izraela. Spojené štáty sú schopné zničiť iránsky jadrový program a jej zariadenia, to by ale znamenalo nasadenie amerických vojakov v regióne,“ konštatuje Iqbal.

Nasadenie vojakov by znamenalo koniec snahám o uzavretí jadrovej dohody USA a Iránu a to by poškodilo imidž, ktorý si Trump dlhodobo buduje – imidž mierotvorcu. Pre jeho verných by to znamenalo, že úradujúci šéf Bieleho domu nemá Ameriku na prvom mieste.

Samit aj o sankciách

Rusko medzitým pokračovalo v útokoch na Ukrajinu. Pri tom poslednom prišlo v Kyjeve o život 14 ľudí, ďalšiu obeť hlási Odesa. Nálety dronov a rakiet v hlavnom meste zasiahli obytný komplex, Moskva tvrdí, že útočila na vojenské ciele s tým, že všetky stanovené objekty boli zasiahnuté.

Európska únia medzitým pokračuje v sprísňovaní sankcií voči režimu v Moskve. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová očakáva, že snahu Bruselu podporí okrem krajín G7 aj Washington. Sankcie majú Rusko zasiahnuť tam, kde ho to bolí najviac, konkrétne na cenách ropy. Tá Ruská by sa nemala predávať za viac ako 45 dolárov za barel. V súčastnosti sa na svetové trh dostáva so šesťdesiat-dolárovou cenovkou. „Aby sme mier dosiahli silou, musíme vyvinúť viac tlaku na Rusko, posadiť ho k rokovaciemu stolu a ekončiť túto vojnu. Sankcie sú v tomto prípade veľmi dôležité,“ povedala Leyenová.

Doterajšie sankcie uvalené postupne od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 spôsobili, že zisk z predaja ropy priniesol Moskve o 80 percent menej peňazí.

Dar z Pchjongjangu

Moskve na pomoc prišla Severná Kórea, ktorá do ruskej Kurskej oblasti pošle tisíc ženistov a viac ako pä´ttisíc robotníkov, ktorí majú prispieť k obnove zničenej infraštruktúry. Vyslaniu pomoci predchádzalo vzájomné stretnutie severokórejského lídra Kim Čong-una a Sergeja Šojgua, tajomníka bezpečnostnej rady ruského prezidenta Vladimira Putina.

Krok je ďalším potvrdením stála nadštandardných vzťahov Moskvy a Pchjongjangu. Severokórejský režim už v minulosti Rusku posielal nielen zbrane, ale aj vojakov.