ESĽP: Pri policajnom zásahu boli porušené práva žien. Slovensko zaplatí cez 28-tisíc eur

BRATISLAVA / Slovenská republika musí zaplatiť celkovo 28 560 eur za policajný zásah v obci Milhosť z roku 2019. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý konštatoval porušenie základných práv dvoch žien, poškodených pri zákroku. Slovenská republika im musí vyplatiť celkovo 28 560 eur. O rozhodnutí informoval verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Súd vo veci Katarína Kuruová a Helena Horváthová proti Slovenskej republike konštatoval porušenie zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zároveň upozornil na nedostatky vo vyšetrovaní prípadu.

Katarína Kuruová má dostať odškodné 13 500 eur, Helena Horváthová 8 500 eur. Ďalších 6 560 eur predstavuje náhrada trov a výdavkov.

Podľa sťažovateliek boli po policajnom zásahu pred rodinným domom zadržané a následne vystavené fyzickému násiliu, verbálnym urážkam a neprimeranému zaobchádzaniu na policajnej stanici.

Ombudsman: zásah nebol primeraný

Verejný ochranca práv sa prípadom zaoberal už skôr a dospel k rovnakému záveru. Podľa jeho zistení bol policajný zákrok neprimeraný a spôsob jeho vykonania porušil zákaz ponižujúceho zaobchádzania.

„Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzuje závažnosť zistení, na ktoré sme v tomto prípade upozornili už v minulosti. Zároveň poukazuje na potrebu systémových zmien,“ uviedol Dobrovodský.

Zároveň upozornil, že podobné prípady nie sú ojedinelé a poukazujú na širšie problémy pri používaní donucovacích prostriedkov zo strany polície. Medzi nedostatkami spomína napríklad slabé zaznamenávanie zásahov či chýbajúce individuálne posudzovanie ich primeranosti.

Konflikt sa mal začať potýčkou v pohostinstve

Ako vyplýva zo zistení verejného ochrancu práv, incident v Milhosti sa začal slovnou potýčkou v miestnom pohostinstve. Po príchode polície boli zadržaní dvaja mladí muži a prevezení na policajnú stanicu.

Podľa dostupných informácií mali policajti počas prevozu použiť fyzické násilie, ktoré podľa svedectiev pokračovalo aj na stanici. Do incidentu boli neskôr zapojené aj ich príbuzné, ktoré mali čeliť fyzickému aj verbálnemu násiliu a boli držané v priestore mimo kamerového systému.

Prečítajte si tiež

Ombudsman: Zásah polície voči Rómom bol neprimeraný, prípad rieši európsky súd

Lekárske správy potvrdili viaceré zranenia

Lekárske správy chlapcov i ich príbuzných potvrdili viacero poranení. Podľa judikatúry ESĽP je v prípadoch, keď osoba utrpí zranenia počas zásahu štátnych orgánov (napr. pri zadržaní alebo väzbe), povinnosťou štátu preukázať, že tieto zranenia nevznikli v dôsledku neprimeraného alebo svojvoľného použitia sily.

Policajti však podľa Dobrovodského neposkytli presvedčivé vysvetlenie pôvodu zranení ani nepreukázali nevyhnutnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov voči jednému z maloletých a jeho príbuzným. Navyše, úradné záznamy o použití donucovacích prostriedkov mali obsahovať vážne nedostatky – chýbali údaje o trvaní použitia pút aj o priebežnom vyhodnocovaní ich oprávnenosti.

Zistenia preto viedli k záveru, že došlo k porušeniu práva na ochranu pred mučením, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním. Obvodnému oddeleniu PZ Čaňa a Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach bolo odporučené prijať disciplinárne opatrenia voči zúčastneným policajtom a zároveň ich preškoliť v oblasti ochrany základných práv pri použití donucovacích prostriedkov. Odporúčania zahŕňali aj dôraz na presné a úplné dokumentovanie všetkých úkonov súvisiacich s obmedzením osobnej slobody, v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi.

Prečítajte si tiež

Prípad Lučanského ide do Štrasburgu. Ombudsman upozorňuje na podmienky vo väzniciach

Dôsledky zlyhaní nesú daňovníci

Tieto prípady zároveň poukazujú na širší dopad porušovania základných práv a slobôd na verejné financie. Opakované rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vedú k vyplácaniu odškodnení zo štátneho rozpočtu, čo znamená, že dôsledky zlyhaní verejných orgánov nesú všetci daňovníci. Predchádzanie porušeniam základných práv preto nie je len otázkou ochrany ľudskej dôstojnosti, ale aj zodpovedného hospodárenia štátu.

Rozdielna legislatíva

Dobrovodský v minulosti poukázal na to, že zásah v Milhosti nie je ojedinelým incidentom, no odhaľuje systémové problémy. Slovensko má totiž inú právnu úpravu pri zákone o Policajnom zbore na rozdiel od štandardov Dohovoru. Slovenská legislatíva povoľuje použitie sily, ak nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“.

Naopak, judikatúra ESĽP stanovuje prísnejšie kritérium- každé použitie sily musí byť striktne nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu. Ombudsman upozorňuje, že tento rozdiel vytvára právnu medzeru, ktorá môže v praxi viesť k tolerovaniu neprimeraných zásahov.

„Európsky súd pre ľudské práva má v tomto prípade jedinečnú možnosť preskúmať nielen konkrétne okolnosti zásahu, ale aj to, či systémové opatrenia na Slovensku poskytujú dostatočnú ochranu pred porušovaním ľudských práv. Vnímam našu účasť ako záväzok voči občanom, ktorí musia mať istotu, že ich dôstojnosť a práva budú vždy chránené,“ uviedol verejný ochranca práv.