Ombudsman sa obracia na Ústavný súd. Žiada preskúmať pravidlá volieb v Bratislave
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal návrh na Ústavný súd SR, v ktorom spochybňuje pravidlá určovania volebných obvodov v Bratislave. Tvrdí, že súčasný systém porušuje princíp „jeden človek – jeden hlas“ a znevýhodňuje tisíce voličov hlavného mesta.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie ustanovenia zákona o hlavnom meste Bratislave. Konkrétne napadol ustanovenie § 11 ods. 2, ktoré upravuje spôsob vytvárania volebných obvodov a rozdeľovania poslaneckých mandátov v mestskom zastupiteľstve.
Podanie smeruje proti právnej úprave, ktorá podľa neho systematicky narúša rovnosť volebného práva obyvateľov Bratislavy. Ombudsman argumentuje, že základným pilierom demokracie je zásada „jeden človek – jeden hlas“. V praxi to má znamenať, že každý hlas by mal mať približne rovnakú váhu a každý kandidát porovnateľnú šancu na zvolenie.
Podľa Dobrovodského však bratislavský model tento princíp dlhodobo deformuje. „Rovnosť volebného práva nie je abstraktný princíp. Znamená, že každý hlas má mať porovnateľnú váhu a každý kandidát porovnateľnú šancu uspieť. Ak sa tieto rozdiely výrazne prehlbujú, ide o porušenie ústavy,“ zdôrazňuje verejný ochranca práv.
Prečo je problém v bratislavských volebných obvodoch?
Kľúčový problém spočíva v tom, že zákon garantuje každej bratislavskej mestskej časti aspoň jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve — bez ohľadu na počet jej obyvateľov. To podľa Dobrovodského znemožňuje vytvoriť volebné obvody s približne rovnakým počtom voličov na jeden mandát.
Výsledkom je, že v niektorých mestských častiach stačili na zvolenie poslanca len stovky hlasov, zatiaľ čo inde neuspeli kandidáti ani s niekoľkými tisíckami. Inými slovami: hlas jedného voliča mal v niektorých častiach Bratislavy niekoľkonásobne vyššiu váhu než hlas iného.
Dobrovodský pritom nepopiera, že snaha zabezpečiť zastúpenie každej mestskej časti je legitímna.
Podľa neho však nemôže mať prednosť pred ústavne chráneným právom na rovné volebné právo. „Záujem na tom, aby mala každá mestská časť ‚svojho‘ poslanca, je legitímny. Nemôže však mať prednosť pred ústavne chráneným právom občanov na rovné volebné právo,“ uvádza ombudsman.
Najvýraznejšie porušenia volebného práva spomedzi miest
Podľa prieskumu verejného ochrancu práv ide o najvýraznejšie porušenia rovnosti volebného práva spomedzi všetkých miest na Slovensku. Zatiaľ čo iné mestá dokážu volebnými obvodmi flexibilnejšie reagovať na demografické zmeny, Bratislava je viazaná rigidnou zákonnou úpravou.
Zaujímavé je aj porovnanie s Košicami, ktoré majú rovnako mestské časti so samosprávnym postavením, no od podobného modelu rozdelenia mandátov už v minulosti upustili. „Príklad Košíc ukazuje, že rešpektovanie rovnosti volebného práva je možné aj v mestách s mestskými časťami. Súčasná úprava v Bratislave preto nie je nevyhnutná ani neospravedlniteľná,“ konštatuje Dobrovodský.
Problém sa bude zhoršovať
Ombudsman upozorňuje aj na demografický vývoj — niektoré mestské časti rastú veľmi rýchlo, iné stagnujú alebo strácajú obyvateľov. Keďže zákon neumožňuje pružne meniť hranice volebných obvodov, nerovnosti sa podľa neho budú v budúcnosti len prehlbovať.
„Zakonzervovanie hraníc volebných obvodov bez možnosti zohľadniť vývoj populácie znamená, že nerovnosť volebného práva sa bude v budúcnosti ešte zvyšovať,“ varuje Dobrovodský.
Čo je cieľom podania?
Dobrovodský zdôrazňuje, že jeho návrh nesmeruje proti samospráve Bratislavy ani proti jednotlivým mestským častiam. Ide mu výlučne o ochranu základných práv obyvateľov hlavného mesta.
„Úlohou verejného ochrancu práv je zasiahnuť tam, kde právna úprava spôsobuje systémové porušovanie základných práv. V tomto prípade ide o právo voliť a byť volený za rovnakých podmienok,“ uzatvára. Ústavný súd teraz posúdi, či napadnuté ustanovenie zákona skutočne odporuje Ústave SR a Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.