Ombudsman: Zásah polície voči Rómom bol neprimeraný, prípad rieši európsky súd

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský označil policajný zákrok voči Rómom v Milhosti za neprimeraný. Poukázal na porušenie práv a rozhodol sa vstúpiť do konania pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Ešte 28. marca 2025 predložil Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv, Národnej rade Slovenskej republiky mimoriadnu správu. Odhalil v nej skutočnosti, ktoré nasvedčujú porušovanie základných práv a slobôd konaním Policajného zboru.

„Prípad úmrtia človeka po zásahu košickej polície, ktorý na konci roka 2024 otriasol Slovenskom, násilie počas výsluchu, prípad zbitého človeka bez domova pred obchodným domom, bezdôvodná facka spútanej osobe, služobný zákrok voči Rómom z Milhosti, držanie viac ako tri dni človeka so zlomenými pätami v nelegálnom vyhradenom priestore, porušenie práv osoby držanej bratislavskou políciou bez riadnej evidencie vyše 12 hodín či služobný zákrok z marca 2023 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce voči cudzincom,“ varoval vtedy Dobrovodský.

V správe identifikoval 5 kľúčových problémových oblastí. Medzi nimi aj neprimerané použitie donucovacích prostriedkov, ktoré podľa neho vyplýva z nedostatku vzdelávania policajtov. Odhalil tiež prípady použitia donucovacích prostriedkov, ktoré boli neprimerané danej situácii.

Dobrovodský ako tretia strana na ESĽP

V pondelok (29.9.) informoval hovorca Dobrovodského Branislav Gigac o tom, že verejný ochranca práv sa zapojil v prípade policajného zásahu v Milhosti do konania s názvom Miko a Jano proti Slovensku na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) ako tretia strana.

„Účasť našej Kancelárie, ako tretej strany, pred Európskym súdom pre ľudské práva považujem za mimoriadne dôležitú. Umožní nám to poskytnúť súdu nezávislý pohľad na ľudskoprávne otázky, ktoré tento prípad vyvoláva. Zároveň je to príležitosť, aby Slovenská republika získala cennú spätnú väzbu na stav ochrany ľudských práv u nás,“ uviedol verejný ochranca práv.

Podnet podali obyvatelia obce spolu s Európskym centrom pre práva Rómov. Ako informoval Dobrovodský, namietali postup príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Košice, ktorí mali pri zásahu použiť donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom, vrátane maloletých.

Konflikt sa mal začať potýčkou v pohostinstve

Ako uvádza výročná správa Dobrovodského z roku 2023, v roku 2019 sa na verejnú ochrankyňu práv, Máriu Patakyovú, obrátilo Európske centrum pre práva Rómov so žiadosťou o preverenie postupu policajtov z Obvodného oddelenia PZ Čaňa a Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach.

Podnet sa týkal služobného zákroku policajtov voči obyvateľom obce Milhosť. Podľa správy Európskeho centra pre práva Rómov sa konflikt začal slovnou potýčkou v miestnom pohostinstve. Po príchode policajnej hliadky boli zadržaní dvaja rómski chlapci a odvedení na obvodné oddelenie. Počas prevozu ich mali policajti fyzicky napadnúť a útoky údajne pokračovali aj na stanici. K incidentu boli privedené aj príbuzné chlapcov, ktoré už pri predvádzaní mali čeliť fyzickému aj verbálnemu násiliu a neskôr vypovedali, že boli zamknuté v sklade mimo dosahu kamier.

Lekárske správy potvrdili viacero poranení

Lekárske správy chlapcov i ich príbuzných potvrdili viacero poranení. Podľa judikatúry ESĽP je v prípadoch, keď osoba utrpí zranenia počas zásahu štátnych orgánov (napr. pri zadržaní alebo väzbe), povinnosťou štátu preukázať, že tieto zranenia nevznikli v dôsledku neprimeraného alebo svojvoľného použitia sily. Policajti však podľa Dobrovodského neposkytli presvedčivé vysvetlenie pôvodu zranení ani nepreukázali nevyhnutnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov voči jednému z maloletých a jeho príbuzným. Navyše, úradné záznamy o použití donucovacích prostriedkov mali obsahovať vážne nedostatky – chýbali údaje o trvaní použitia pút aj o priebežnom vyhodnocovaní ich oprávnenosti.

Zistenia preto viedli k záveru, že došlo k porušeniu práva na ochranu pred mučením, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním. Obvodnému oddeleniu PZ Čaňa a Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach bolo odporučené prijať disciplinárne opatrenia voči zúčastneným policajtom a zároveň ich preškoliť v oblasti ochrany základných práv pri použití donucovacích prostriedkov. Odporúčania zahŕňali aj dôraz na presné a úplné dokumentovanie všetkých úkonov súvisiacich s obmedzením osobnej slobody, v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi.

Rozdielna legislatíva

Zásah v Milhosti však podľa Dobrovodského nie je ojedinelým incidentom, no odhaľuje systémové problémy. Slovensko má totiž inú právnu úpravu pri zákone o Policajnom zbore na rozdiel od štandardov Dohovoru.

Slovenská legislatíva povoľuje použitie sily, ak nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“. Naopak, judikatúra ESĽP stanovuje prísnejšie kritérium – každé použitie sily musí byť striktne nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu. Ombudsman upozorňuje, že tento rozdiel vytvára právnu medzeru, ktorá môže v praxi viesť k tolerovaniu neprimeraných zásahov.

„Európsky súd pre ľudské práva má v tomto prípade jedinečnú možnosť preskúmať nielen konkrétne okolnosti zásahu, ale aj to, či systémové opatrenia na Slovensku poskytujú dostatočnú ochranu pred porušovaním ľudských práv. Vnímam našu účasť ako záväzok voči občanom, ktorí musia mať istotu, že ich dôstojnosť a práva budú vždy chránené,“ uzavrel verejný ochranca práv.