V parlamente neprešlo viacero opozičných návrhov a pripúšťajú sa zmeny v návrhu zákona lex atentát

BRATISLAVA / V parlamente sa po vyše mesiaci od streľby na premiéra začalo rokovanie o takzvanom "lex atentáte". Poslanci schválili, že o ňom budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon prináša obmedzenie práva zhromažďovať sa, viac oprávnení policajtom, hrozbu väzenia pre tých, ktorí nezaplatia pokutu za priestupok a napokon aj doživotnú ochranku a rentu pre vyslúžilého predsedu vlády. Tieto zmeny vyvolali medzi poslancami vášne. Rovnako aj zámer vlády presadiť ich expresne. Výhrady majú aj verejný ochranca práv, generálny prokurátor, či súdna rada.

PS neuspelo s novelou, týkajúcou sa finančných náhrad pri sanácii

Novela zákona Progresívneho Slovenska o environmentálnej záťaži neprešla do druhého čítania. Mala zmeniť postup pri uplatňovaní finančnej náhrady za zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti čistených z verejných prostriedkov. 

"Navrhovaný postup uplatňovania finančnej náhrady za zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti sanovanej z verejných prostriedkov pre všetkých vlastníkov pozemkov bez rozdielu považujeme za správny a takisto v súlade so zárukami garantovanými ústavou," argumentovala strana s tým, že cieľom návrhu je vytvoriť efektívny systém, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti.

Novela zákona o krajinnom plánovaní ide do druhého čítania

Novelu zákona o krajinnom plánovaní v skrátenom legislatívnom konaní posunuli poslanci do druhého čítania. Legislatíva, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia v súlade s plánom obnovy, má zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny a jej hodnôt.

Zákon je podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu nezmyselným. "Ten zákon nemá v Európskej únii v tejto podobe nikto. Nevieme, čo im to napadlo vymyslieť si takýto zákon, ktorý je komplikáciou pre ďalšie územné plánovanie," povedal s tým, že o zákone diskutovali, či ho Slovensko potrebuje.

Legislatívu podľa ministra napísali tak, aby boli splnené podmienky a nebola prekážkou na vyplatenie peňazí z plánu obnovy ku koncu roka. Tvrdí, že zákon vytvára aj priestor na lepšie plánovanie do budúcnosti. "Ide o to, aby sme spätne nespôsobili niečo také, že tu rozvrátime územné plány Slovenska," skonštatoval Taraba.

Združenie miest a obcí Slovenska reagovalo, že so skráteným legislatívnym konaním k návrhu nesúhlasí. Apelovalo na riadne pripomienkové konanie v záujme prípravy kvalitnej právnej úpravy.

Prečítajte si tiež

Politici protestujú: Návrh EÚ na obmedzenie detskej pornografie ohrozuje súkromie

​Kaliňák pripustil úpravy v lex atentát

Vo vládnych zmenách v lex atentát by ešte v druhom čítaní mohli nastať drobné úpravy. Pripustil to minister obrany Robert Kaliňák po rokovaní branno-bezpečnostného výboru v Národnej rade. Zmeny by sa mohli týkať pokút pre obce v súvislosti so zákazom protestov v obytných zónach.

Kaliňák ozrejmil, že už predložený návrh zákona má zadefinovať systém ochrany ľudí pri výkone ich povolania, pri opozičných aj koaličných ústavných činiteľoch, ale aj odstrániť najväčšie riziká, napríklad vzájomné narúšanie prípadných zhromaždení. "Protestuje sa kvôli práci, výkonu, tak pred ministerstvami, príslušnými úradmi. To je priestor, kde sa má prejavovať nesúhlas," podčiarkol.

Jedna z vecí, ktorá by sa mohla upraviť, sa týka pokút pre obce pri zhromaždeniach. Navrhované ustanovenia mali podľa neho prispieť k tomu, aby sa brali vážne napríklad výzvy polície. Odmieta, že by bolo účelom zakazovanie zhromaždení. "Je dosť pravdepodobné, že v druhom čítaní prejde aj toto opatrenie určitou zmenou," povedal minister.

Problém podľa neho nenastane ani pri fabrikách či skládkach, v takýchto prípadoch, ale je predpoklad súhlasu obyvateľov so zhromaždením. Kaliňák tiež avizoval, že v septembri alebo októbri pribudnú zrejme aj ďalšie zmeny v súvislosti s atentátom. Týkať by sa mohli slobody prejavu či práva na odpoveď a ochrany osobnosti.

Má ísť o nastavenie hraníc fungovania v slušnej spoločnosti. "Nie je možné, aby niekto mal výhodu silového postavenia," podotkol s tým, že nemožno zverejniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby mala dotknutá strana možnosť sa brániť. Minister očakáva, že k týmto zmenám bude širšia diskusia a nepôjdu skráteným legislatívnym konaním.

Trestný čin hanobenia štátnych symbolov SR a symbolov EÚ sa nezavedie

Trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky a symbolov Európskej únie sa nezavedie. Poslanci odmietli novelu Trestného zákona z dielne poslancov Slovensko, Za ľudí, KÚ.

"V súčasnosti je hanobenie štátnych symbolov SR posudzované ako trestný čin výtržníctva, ale hanobenie symbolov EÚ nie je trestnoprávne explicitne upravené," zdôvodnili svoj návrh poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. Poukázali na problém pálenia vlajky EÚ. V minulosti bolo podľa nich posudzované ako trestný čin výtržníctva, neskôr ho preklasifikovali len ako priestupok.

Prečítajte si tiež

Prezident Pellegrini chce na summite EÚ vyrokovať silné portfólio pre Šefčoviča

Poslanci odobrili správy výborov o činnosti informačných služieb o použití odposluchov

Poslanci odobrili správy kontrolných výborov činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) a Vojenského spravodajstva (VS) o stave použitia informačno-technických prostriedkov (ITP) za minulý rok 2023.

Zo správy výboru na kontrolu činnosti SIS vyplýva, že služba podala vlani 395 žiadostí o použitie ITP, z toho zákonný sudca odmietol 50 žiadostí. 

Výbor na kontrolu činnosti VS skonštatoval, že vojenské spravodajstvo využívalo odposluchy v súlade so zákonom. Podalo celkom 42 žiadostí, pričom všetkým súd vyhovel. VS predložilo tiež 40 žiadostí na predĺženie doby použitia odposluchov, všetky súd odsúhlasil. "Zákonom o ochrane pred odpočúvaním uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý vo všetkých 43 prípadoch použitia ITP," potvrdila správa. 

Plénum odobrilo aj správu branno-bezpečnostného výboru. Tá konštatuje, že Policajný zbor vlani podal 1115 žiadostí o použitie ITP. Súhlas dostal v 1045 prípadoch. V 70 prípadoch súd žiadosti zamietol. Žiadosti o predĺženie doby použitia ITP boli predložené v 156 prípadoch, v 128 prípadoch boli odsúhlasené. Informácie získané použitím ITP poslúžili ako dôkaz v trestnom konaní v 75 prípadoch.

Finančná správa predložila vlani celkom 107 prvotných písomných žiadostí, z ktorých bol v 102 prípadoch písomne vydaný súhlas. Päť žiadostí súd odmietol. Predložených bolo tiež 47 opakovaných žiadostí na predĺženie doby použitia ITP. V 42 prípadoch dostala súhlas. "Finančná správa eviduje osem prípadov, v ktorých informácie získané použitím ITP boli použité ako dôkaz v trestnom konaní," doplnil výbor. Nezákonné použitie nezistili.

Vplyvom technickej chyby na ITP došlo v prvom polroku 2023 k nezákonnému použitiu v jednom prípade a v ďalších troch prípadoch pri odposluchoch, na ktoré vydali sudcovia súhlas v druhom polroku 2022.