Vláda schválila návrh bezpečnostných opatrení lex atentát

BRATISLAVA / Doživotná ochranka a renta pre premiéra a šéfa parlamentu, či zákaz protestov pred obydliami politikov. Lex atentát sa v parlamente prerokuje zrýchlene. Dohodli sa na tom ministri na dnešnom rokovaní vlády. Súbor opatrení má do budúcnosti pomôcť predchádzať ďalším útokom na politikov. Opozícia to tak ružovo nevidí. Hovorí o papalášstve, totalite a špehovaní lídrov strán.

+5 fotiek

38. schôdza vlády SR

Traja najvyšší ústavní činitelia by mali mať právo na nehnuteľnosť

Prezident, predseda Národnej rady (NR) SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat. Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát, ktorý v stredu 12. júna schválila vláda. Zároveň odporučila parlamentu prerokovať ho v skrátenom legislatívnom konaní.

Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov by mal zabezpečovať rezort vnútra. Pri zabezpečovaní ubytovania by sa okrem úžitkových a protokolárnych funkcií mal klásť veľký dôraz aj na ochrannú funkciu ubytovania. "Predpokladá sa, že jednotlivé ubytovania sa budú realizovať postupne, na základe aktuálne dostupnej ponuky tak, aby boli do budúcna pre troch najvyšších ústavných činiteľov pripravené stále rezidencie, využívané dlhodobo," uviedlo Ministerstvo obrany (MO) SR v materiáli.

Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. "Ak ministerstvo vnútra vyhodnotí, že z ubytovaní, ktoré prichádzajú do úvahy, nejaké konkrétne vyhovuje bezpečnostným požiadavkám, bude ústavný činiteľ z dôvodu ochrany povinný takéto ubytovanie využívať," tvrdí rezort obrany.

Právo doživotného platu pre prezidenta, predsedu vlády a parlamentu

Vláda ďalej navrhuje, aby právo na doživotný plat vo výške platu poslanca NR SR prislúchalo nielen prezidentovi, ale aj predsedovi parlamentu a predsedovi vlády. Malo by im byť priznané vtedy, ak vykonávajú svoju funkciu aspoň dve úplné, neskrátené volebné obdobia parlamentu. "Toto časové obdobie by malo vyjadriť, obdobne ako pri prezidentovi, zásadný rozsah angažovanosti vo verejnom priestore a určitý status s tým nevyhnutne spojený po skončení tohto angažovania sa," ozrejmili v materiáli.

Právo na doživotný plat by sa malo realizovať s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa podľa MO súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat, vysvetlilo.

V lex atentáte taktiež navrhujú, aby sa ochrana poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu by mal mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR. Minister vnútra má do 12. septembra zanalyzovať súčasné postupy pri ochrane ústavných činiteľov a určených objektov. Má takisto pripraviť návrhy opatrení na zvýšenie kvality poskytovania ochrany.

Celú tlačovú besedu po rokovaní vlády si môžete pozrieť tu:

Malo by sa obmedziť konanie zhromaždení

Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Navrhuje to vláda v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Vláda návrh odobrila na stredajšom zasadnutí. Navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.

 Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) ozrejmil, že cieľom bolo upokojiť situáciu v oblasti zhromaždení. Pripomenul, že občania majú ústavou garantované právo na pokojné zhromaždenie, no často dochádzalo k pochybeniam. Pripomenul, že sa zavádzajú úlohy pre políciu a obce. "Musia intenzívne analyzovať žiadosti o zhromaždenia a byť schopní buď niektoré zhromaždenia dať od seba ďalej, alebo ich zakázať," uviedol.

Vláda navrhuje ustanoviť zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať. "Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv," píše v materiáli ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo.

Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov platí v súčasnosti na miesto, kde rokuje Národná rada SR. Vláda ho navrhuje rozšíriť na miesta, kde sídlia alebo rokujú vysoké ústavné orgány. "Cieľom je zabezpečiť podmienky na nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov," uviedli v návrhu. Vláda tiež navrhuje priestorové obmedzenia konania zhromaždení vo vzťahu k miestam, kde vykonáva činnosť všeobecný súd. Ide aj o opatrenia obmedzujúce možnosti zásahu, respektíve tlaku na nezávislosť súdnej moci.

Reakcia na lex atentát opozičného PS po rokovaní vlády: 

Doplnia sa nové dôvody na zákaz zhromaždenia

Doplniť by sa mohli i nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Predchádzať by sa tak malo zhromaždeniam "pod oknami dotknutej osoby". Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb "a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami".

Vláda chce tiež rozšíriť ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia. Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, by sa mohli po novom konať prednostne mimo rezidenčných častí a miest, kde sa predpokladá sústreďovanie väčšieho počtu osôb. Policajný zbor by mohol byť povinný informovať obec o potenciálnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia. Obci by mohla hroziť pokuta, ak bude mať od polície informácie o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, nezakáže ho a riziká sa naplnia.

Rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach má byť hotová do konca roka 2029

Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky (NKP) kaštieľa v Rusovciach by mala byť dokončená do konca roka 2029, náklady sa odhadujú na takmer 110 miliónov eur. Vyplýva to z materiálu o spustení realizácie rekonštrukcie NKP kaštieľa v Rusovciach, ktorý v stredu schválila vláda.

Celkové predpokladané výdavky (109.942.727,96 eura) sa oproti roku 2019, kedy bolo financovanie rekonštrukcie schválené uznesením vlády, zvýšili o 14,5 percenta (vo finančnom vyjadrení nárast o 13,958 milióna eur). "Zvýšenie zohľadňuje vysokú mieru inflácie za posledných päť rokov a s tým súvisiaci nárast cien energií, prác a materiálov," vysvetlil Úrad vlády (ÚV) SR, ktorý materiál predložil a ktorý má agendu rekonštrukcie v gescii.

Finančný rozdiel v predpokladanej výške investície má ÚV hľadať v iných alternatívnych zdrojoch financovania, napríklad vo voľných zdrojoch v Pláne obnovy a odolnosti SR či iných zdrojoch Európskej únie.

Na celú realizáciu rekonštrukcie, vzhľadom na finančnú náročnosť a rozsah celého diela, má dohliadať expertný tím, ktorý bude mať na starosti koordináciu prác zhotoviteľa, technického dozoru i administratívnej agendy diela vrátane spolupráce s pamiatkovým úradom. Rekonštrukcia kaštieľa vrátane priľahlého areálu by sa mala dokončiť v priebehu 54 mesiacov.

Prečítajte si tiež

Vláda bude rokovať o spustení rekonštrukcie kaštieľa v Rusovciach

​