Podiel obnoviteľných zdrojov rastie, nie však dostatočne. Potenciál ťažiť doma máme aj my na Slovensku

BRATISLAVA / Európa chce Vladimírovi Putinovi vyraziť z rúk energetické zbrane a stať sa nezávislou na dodávkach surovín z Ruska. Čoraz viac vlád si však začína uvedomovať, že bez ropy a plynu to ešte dlhé roky nepôjde. Aj preto poškuľujú po rozšírení ťažby na vlastnou území. Príkladom je Veľká Británia a Rakúsko. Potenciál ťažiť doma však máme aj my na Slovensku.

Podiel obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe neustále rastie, nie však dostatočne

Aj preto si treba prestať kresliť vzdušné zámky a vrátiť sa do reality. "Ak by sme chceli splniť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, tak už do roku 2030 by sme museli znížiť spotrebu ropy o zhruba 78 percent," informoval Stanislav Pánis, analytik J&T bank. No a také niečo zrejme nebude riskovať žiadna vláda. Výsledkom by mohlo byť výrazné spomalenie ekonomiky, pokles životnej úrovne a rast nezamestnanosti.

Energetické nároky sa zvyšujú a preto je zjavné, že svet bude v nasledujúcich dekádach potrebovať stále viac ropy a zemného plynu, ktoré však musíme do Európy dovážať. "Preto by energetické firmy mali zvýšiť výdavky na nové objavovanie ložísk a ťažbu," uviedol Pánis.

No a to sa už postupne aj deje napríklad v Británii či v Rakúsku. Zelené ciele by sa však meniť nemuseli. "Jednou z ciest, ako sa dopracovať k tej uhlíkovej neutralite, je robiť to evolučným spôsobom a nie revolučným," priblížil Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ SPNZ.

Priestor na desaťnásobné zvýšenie ťažby plynu máme aj na Slovensku

"Čím skôr začneme ťažiť plyn doma, tým skôr ho vieme dodať domácnostiam, slovenským podnikom a nebudeme závislí na importe," uviedol Martin Bartošovič, generálny riaditeľ NAFTA. "Čím viac budeme mať fosílnych palív, tým lacnejšie potenciálne môžu byť. A čím viac ich budeme používať, tým viac môže svetová ekonomika rásť a taktiež aj životná úroveň," doplnil Pánis. Nezanedbateľný je aj ekologický prínos tohto kroku pod heslom "čo je doma, to sa počíta a zbytočne neuniká do vzduchu“.

Namiesto prevozu LNG loďami, budeme v Európe vyťažený plyn prepravovať na kratšie vzdialenosti s prísnejšími normami. "To znamená, že budú aj nižšie sekundárne emisie z prepravy a ťažby plynu, takže v konečnom dôsledku budú nižšie emisie ako keby sme ho dovážali z ďalekej Ázie," vysvetlil Radovan Ďurana, analytik INESS. "Tá vlastná ťažba má uhlíkovú stopu zhruba o tri štvrtiny nižšiu, čiže dokopy je to len štvrtinová uhlíková stopa," uviedol Kvasňovký.