Je čas na zmenu definície znásilnenia? Obete strácajú vieru v spravodlivosť

BRATISLAVA / Nemá to konca. Mladá žena sa ani 15 rokov po tom, čo ju opakovane sexuálne zneužíval jej blízky príbuzný, nevie domôcť spravodlivosti. Nepomohlo ani to, že jej dal za pravdu Ústavný súd, a nepomohlo ani mimoriadne dovolanie ministerky. Páchateľ je stále na slobode a ona sa pred ním musela odsťahovať do iného mesta.

​Táňa chodila ešte len na základnú školu, keď jej matka zistila, že ju zneužíva blízky príbuzný. Napriek obrovskému šoku a obavám sa rozhodla, že za ňu zabojuje a verila, že páchateľ bude rýchlo potrestaný. "Dlho som ju presviedčala, aby sme spolu išli na políciu, a že ten človek, čo jej to spôsobuje, pôjde do väzenia. Veľmi som sa vtedy mýlila," povedala matka poškodenej. 

Televízia JOJ o prípade informovala vlani v lete. Kauza sa vtedy ťahala už 14 rokov a prieťahy uznal aj Ústavný súd. Keď násilníka napokon za zneužívanie tínedžerky odsúdili len na podmienku, vtedajšia ministerka spravodlivosti podala mimoriadne dovolanie. Výsledok – spis ležal ďalších 9 mesiacov na súde. "Úlohou okresného súdu je nájsť spis v archíve a zaslať ho na Najvyšší súd. Vzhľadom na extrémne pochybenia systému klientka už nemá žiadne očakávania," vyjadril sa Igor Ribár, právnik poškodenej.

"OS Trnava má zrejme najvyššiu moc v tomto štáte, keďže ani vyjadrenia Ústavného súdu nie sú pre neho podstatné, ani dovolania ministerky. Po toľkých rokoch a takých skúsenostiach myslím, že každý človek stratí vieru v štátne inštitúcie, ktoré majú promptne konať a chrániť obete trestných činov," vydala stanovisko matka poškodenej.

V pondelok popoludní sme sa napokon zo súdu dozvedeli, že spis konečne po dlhých mesiacoch odišiel na Najvyšší súd. Páchateľ naďalej tvrdí, že dievča mu neodporovalo. A práve otázku toho, či sa žena musí aktívne brániť, aby sme hovorili o znásilnení, môže riešiť novela trestného zákona. Exministerka spravodlivosti v nej navrhuje, aby sa za znásilnenie považoval sex bez súhlasu. Obete totiž s násilníkom veľakrát ani nebojujú, lebo sa boja o holý život: "Obeť takzvane zmrzne, psychicky sa ochromí, ale môžu to byť situácie, keď páchateľ je v postavení autority, alebo sú tam deti a nechce ich traumatizovať, tak sa podvolí," informovala Barbora Burajová, odborníčka na sexuálne násilie.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková povedala, že: "Chceme, aby ženy boli chránené pred znásilnením, alebo nechceme? Ak v tom máme jasno, treba jednoznačne zmeniť definíciu." Odborníčka hovorí, že znásilnenie či iný druh sexuálneho násilia ohlási len asi desatina obetí a musia podstúpiť lekárske vyšetrenie, kde sa zdokumentujú všetky poranenia. Ak by návrh prešiel, mali by väčšiu odvahu vyhľadať pomoc.

"Nemusia sa zaťažovať tým, či to vedia preukázať, či adekvátne reagovali, už toto je významný krok. Samozrejme, dokazovanie viny je už zložitejšie," dodala Burajová. Podobným spôsobom znásilnenie posudzuje už 16 európskych krajín. Či sa niečo zmení aj u nás, ukáže už najbližšia parlamentná schôdza. "Ja myslím, že je to skôr o vyspelosti spoločnosti, že nechcú, aby trestné činy, ktoré súvisia so znásilnením, neboli vyšetrené," komentovala situáciu Mária Kolíková.