Od vstupu do EÚ ubehlo 19 rokov: Čo nám zatiaľ členstvo prinieslo?

BRATISLAVA / Prvý máj nie je na Slovensku len Sviatkom práce a dňom pracovného pokoja, ale aj pamätným dňom. Od roku 2011 sa pripomína ako Deň pristúpenia Slovenskej republiky (SR) k Európskej únii (EÚ). Slovensko sa stalo jej členom pred 19 rokmi.

"Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ," povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. Ako výhody uviedol obľúbený programu Erasmus+, v rámci ktorého malo viac ako 40 tisíc slovenských vysokoškolákov možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. "No a ako súčasť schengenu môžeme voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení," doplnil. Voľné cestovanie do absolútnej väčšiny krajín sveta ocenil aj vďaka bezvízovému styku, ktoré nám členstvo v EÚ prináša. "Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín," dodal. 

Nevstupovali sme sami

Pamätný deň reaguje na vstup Slovenskej republiky do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa 1. máj stal Pamätným dňom pristúpenia SR k EÚ, schválili poslanci Národnej rady SR na svojej schôdzi 26. októbra 2010. Je ale potrebné pripomenúť, že prvý pokus o schválenie príslušnej novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol v parlamente v júni 2007 neúspešný.

Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Štvrtého októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ, takzvanú asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol Poľnohospodárstvo a Financie a rozpočet.

Na rozhodnutí o vstupe sa podieľali aj občania

Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percent oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné. 

Podľa Šuchu od vstupu do EÚ dostalo Slovensko do roku 2020 na rozvoj takmer 30 miliárd eur z európskych fondov. Z nového čerpacieho obdobia eurofondov môže Slovensko získať až 13 miliárd eur a k tomu je z plánu obnovy k dispozícii ďalších približne šesť miliárd eur.  "Dnes zabúdame na to, ako dlho sme sa usilovali získať miesto za európskym rokovacím stolom. Náš vstup do EÚ bol náročným procesom, kedy sme si museli vybojovať našu cestu do Európy a splniť predvstupové kritériá. Európa vtedy stála pri nás a podala nám pomocnú ruku," pripomenul pre TASR Šucha.

K výročiu sa vyjadrili viacerí politici

"Pre Slovensko bolo naozaj veľmi dobré, keď vstúpilo do EÚ. Zároveň musíme povedať, že dnes EÚ je riadená zlými predstaviteľmi," uviedol poslanec Juraj Blanár. So vstupom súhlasí aj predseda strany SaS Richard Sulík: "Som človek, ktorý súhlasí s tým, aby sme boli v EÚ. Mám aj pocit, že únia príliš často zakazuje rôzne veci alebo reguluje aj oblasti, ktoré by regulovať nemusela," dodal výhrady.

A zatiaľ, čo sviatok práce oslavujú relaxom v prírode, naše dlhoročné členstvo v EÚ vnímajú citlivo. Uvedomujú si napríklad aj to, že vstup do únie nám priniesol aj európsku identitu a nové práva a možnosti. Poverený premiér Heger tvrdí, že spájanie síl prospieva Slovensku aj Európe. "Slovensko tak vstúpilo do klubu tých najvyspelejších krajín a vidíme, že mu to prospelo," dodal.

Podľa poslanca Milana Vetráka z OĽaNO by si Slovensko vystúpiť z únie, podobne ako Anglicko, dovoliť nemohlo. Tvrdí, že to by našu krajinu ekonomicky zničilo. Naopak strana Smer tvrdí, že sa dnes Európska únia absolútne odkláňa od pôvodnej myšlienky, a to od spolupráce európskych krajín. "A predovšetkým mierovej spolupráce európskych krajín," povedal Blanár. Ako problém vidia aj ohrozenie zachovania autonómneho postavenia členských krajín. "Kritizujeme veľké krajiny, ktoré chcú zrušiť právo veta. Ak by k tomuto došlo, to môže byť začiatok konca EÚ," dodal.