Riadené hlasovanie v Národnej rade

Poslanci v slovenskom parlamente nehlasujú len podľa vlastného uváženia. Vždy je niekto, kto im ukazuje, či majú byť za, alebo proti. Podarilo sa nám jedno také hlasovanie včera nakrútiť.

Nie je to žiadne tajomstvo, ale ľudia nemajú možnosť to bežne vidieť. Poslanci Národnej rady len málokedy hlasujú absolútne slobodne – vždy je niekto, kto im radí, či majú byť proti, alebo za. Obzvlášť sa tento „zvyk“ dodržiava vo vládnych poslaneckých kluboch.

Aktuálni poslanci to priznávajú neradi. Tí, ktorí už odišli z parlamentu sú zhovorčivejší. „Nie je možné, aby jeden poslanec ovládal každú problematiku, preto sme si v klube vždy zákony podelili,“ hovorí kedysi najmladší poslanec NR SR Milan Ištván (SDĽ). „Ten, kto mal príslušný zákon na starosti, samozrejme, potom odporúčal ostatným, či ho podporiť, alebo nie.“

Nejde však len o odporúčanie. Je zrejmé, že poslanci takéto pokyny poslušne akceptujú. Porada pred hlasovaním, či dokonca diskusia o zákone v poslaneckom klube je prirodzenou súčasťou poslaneckej práce, ale v Národnej rade býva zvykom, že niekto z klubu už počas hlasovania ukazuje, ako sa majú ostatní zachovať.

„V prípade vládnych strán je tá disciplína dôležitejšia, ale nemyslíte si, aj opozícia má svoje priority a vtedy sa kontroluje disciplína aj jej poslancov“ priznáva M. Ištván, ktorý dnes pôsobí ako výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu, takže s politikmi stále prichádza do kontaktu. Zdvihnutý prst nahor znamená hlasovať za, otočení opačne je pokynom byť proti, hoci nie každé hlasovanie je takto riadené.

Nám sa podarilo nakrútiť, ako poslankyňa za Smer – sociálnu demokraciu Jana Vaľová včera riadila „svoje ovečky“ pri hlasovaní o novele zákona o sociálnom poistení, okolo ktorého bolo niekoľko dní veľa vzruchu. Všimnite si pozorne jej dlaň ľavej ruky: keď ukázala prstom nadol, návrh v hlasovaní neprešiel. Keď ho zdvihla nahor, prešiel. Tomu sa povie disciplína.