V obciach migrantov nechcú. Spisujú petície a vyhlasujú referendá

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

GABČÍKOVO, LADCE PRI ILAVE / Počet obyvateľov obcí, ktorí odmietajú žiť v blízkosti utečencov rastie. V Gabčíkove len pred pár dňami spisovali petíciu. V obci Ladce pri Ilave zase starosta uvažuje o vyhlásení referenda. Majiteľ tamojšieho kaštieľa totiž oznámil, že ubytuje desiatky utečencov. K téme utečenci sa vyjadrili už aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied. Hystéria a strach sa vraj stupňuje len pre nedostatočnú osvetu.

V Ladcoch pri Ilave sa objavila informácia, že časť utečencov by mala skončiť v tunajšom kaštieli. "Ich zámerom bolo, že osadia 80 unimobuniek do parku," vysvetľuje starosta obce Jaroslav Koyš.

V nich chce majiteľ kaštieľa podľa starostu prichýliť 100 utečencov. Dedinčania sú však proti. "Aj občania, aj my sme zásadne proti tomu, aby sme zásadne narušili integritu našej obce zo sýrskymi utečencami. Neboli by sme nadšení, ak by títo ľudia boli tu v Ladcoch," hovorí starosta.

Nie sú pripravení

Starosta tvrdí, že obec nie je na také množstvo utečencov pripravená. Podľa jeho slov urobia všetko preto, aby ich príchodu zabránili. "Samozrejme, ak by takéto niečo malo byť, dal by som vypísať referendum, respektíve petíciu medzi občanmi, aby sa vyjadrili k tomuto zámeru," tvrdí Koyš.

Podobne ako obyvatelia obce Ladce sa príchodu utečencov a vzájomného spolužitia obávajú aj obyvatelia Gabčíkova. Iný názor ale majú tí, ktorí sa výskumu migrácie na Slovensku venujú viac ako desať rokov.

"Migrácia nie je problém. To, čo je problém, je masová migrácia. Toto ľudia citlivo vnímajú, lebo mnohé krajiny nie sú schopné manažovať masovú migráciu a môže sa to vymknúť spod kontroly. U nás je bizarné to, že skúsenosti nemáme, pretože u nás prijímame máličko azylantov," vysvetľuje sociológ Michal Vašečka.

Mýty a fakty

Že informácie o utečencoch treba rozdeliť na mýty a fakty, potvrdzujú aj ďalší vedci. "Slovensko nie je cieľovou krajinou, do istej miery vzniká hystéria. Sme len tranzitnou krajinou. My sa neobávame migrantov, len dôsledkov migrácie," myslí si Michal Kentoš zo Spoločenskovedného ústavu v Košiciach.

Kým v roku 2005 až 2007 riešili na Slovensku 11 tisíc migrantov v priebehu posledných štyroch rokov ich počet klesol na 5 000 ročne. "Je otázka, ako sa to bude vyvíjať, či sa migranti stanú ekonomickým prínosom a čo je ohrozenie bezpečnosti? To je na diskusiu a to je to, čo nás ešte len čaká," myslí si Vašečka.

Téme sa venujú redaktori Eva Bariová a Pavol Čertík: