Od prijatia Židovského kódexu uplynulo 85 rokov. Slovensko si pripomína obete holokaustu

Židovský kódex prijala vláda vojnovej Slovenskej republiky 9. septembra 1941. Išlo o súbor protižidovských nariadení, ktoré výrazne obmedzili práva a postavenie obyvateľov židovského pôvodu. Kódex patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe a vytvoril podmienky pre neskoršie deportácie slovenských Židov do nacistických táborov.

Tragickým vyústením protižidovskej politiky bolo približne 70-tisíc obetí holokaustu na území vtedajšieho Slovenska. Ich pamiatku, rovnako ako pamiatku ďalších obetí rasového násilia, si Slovenská republika každoročne pripomína.

Deportácie sa začali v marci 1942

Prvý transport tisícky židovských žien vypravili zo Slovenska 25. marca 1942 z Popradu. Posledný transport prvej vlny deportácií, v ktorom už boli celé rodiny, odišiel 20. októbra toho istého roku.

Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila Nemecku 500 ríšskych mariek. Celkovo 57 transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu. Do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo iba niekoľko stoviek.

Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.

Prečítajte si tiež

Pamätný deň rómskeho holokaustu: Obeťami genocídy boli státisíce Rómov

V Bratislave budú čítať mená obetí

Pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia sa v stredu o 17.00 h v bratislavskom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava uskutoční 17. ročník Čítania mien obetí holokaustu. Cieľom pietneho podujatia je pripomenúť, že za počtami obetí boli konkrétni ľudia a ich životné príbehy. Vstup je voľný.

„Z deportačných zoznamov z roku 1942 budú čítané mená ľudí odvlečených do vyhladzovacích táborov, kde veľká väčšina z nich zahynula. Zmyslom podujatia je pripomenúť, že za počtami obetí holokaustu boli konkrétni ľudia a konkrétne ľudské osudy. Verejným vyslovením ich mien im organizátori symbolicky prinavrátia meno, identitu a ľudskú dôstojnosť, o ktoré ich prenasledovanie a vyhladzovanie pripravovali. Tento rok uplynie 85 rokov od 9. septembra 1941, keď vláda vtedajšieho slovenského štátu vydala nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex,“ uviedli organizátori.

Pozvanie čítať mená prijalo tento rok takmer 60 osobností slovenského verejného života. Medzi nimi je aj herečka Emília Vášáryová, ktorá nad podujatím prevzala záštitu.

Do Bratislavy prídu aj zahraniční hostia. Zúčastní sa britský historik a spisovateľ Tudor Parfitt či historička Bea Lewkowicz, ktorá sa venuje zaznamenávaniu svedectiev ľudí, ktorí prežili holokaust, a utečencov. Príde tiež Vivian Hassan-Lambert, dcéra Eriky Hassan, rodenej Winterovej, z Bratislavy. “Jej matka sa počas vojny musela ukrývať na viacerých miestach vrátane luteránskeho sirotinca v Myjave či u roľníckej rodiny v Banke,” priblížili organizátori.

Hudobným hosťom večera bude bratislavská kapela Preßburger Klezmer Band. Súčasťou programu bude aj ocenenie víťazov 11. ročníka študentskej súťaže „Susedia, na ktorých sme nezabudli“, ktorú organizujú Dokumentačné stredisko holokaustu, ICEJ Slovensko a občianske združenie Pravda a láska.

Témou aktuálneho ročníka je „Čo znamená návrat? Preživší holokaustu a obnova života po roku 1945“.

Prečítajte si tiež

Pred 84 rokmi odišiel prvý transport do Osvienčimu. Poprad si uctil obete holokaustu

Mená obetí zaznejú aj ulicami Trenčína

Pamiatku obetí si v stredu osobitným spôsobom pripomenie aj Trenčín. Na Deň obetí holokaustu a rasového násilia tam dvakrát zaznejú mená ľudí, ktorých z mesta deportovali do koncentračných táborov.

„Mená obetí budeme počuť dopoludnia od 9.00 h a popoludní od 15.30 h z reproduktorov v stĺpoch verejného osvetlenia na Mierovom námestí. Načítal ich slovenský prozaik, básnik, dramatik a scenárista Silvester Lavrík. Takýmto spôsobom si uctíme pamiatku nevinných ľudí, ktorí sa nevrátili domov,“ doplnila hovorkyňa,” uviedla trenčiansky hovorkyňa Erika Ságová.

Rozsah tragédie v meste dokumentujú aj údaje o niekdajšej židovskej komunite. Z takmer dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo 1570 ľudí. Ich mená sú zaznamenané aj v trenčianskej synagóge na tabuli mien obetí holokaustu. Z tých, ktorí prežili, časť odišla do Izraela a iba nemnohí zostali v Trenčíne.

Pamätný deň je aj výzvou pre súčasnosť

Slovenská republika si 9. september pripomína ako Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili tento dátum za pamätný deň.

Má byť nielen spomienkou na obete holokaustu, ale aj výzvou na zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.

Pripomienka prijatia Židovského kódexu je zároveň varovaním pre dnešné generácie v čase, keď sa v spoločnosti objavuje nevraživosť či nenávisť. Proti rasizmu, xenofóbii a popieraniu holokaustu bojuje na medzinárodnej úrovni aj Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA), ktorej je Slovensko stálym členom.