Detský psychológ Viktor Kríž: Známkovanie patrí medzi najväčšie príčiny psychickej záťaže detí

SLOVENSKO / Záver školského roka je tu, známky sú už uzatvorené. Už čoskoro žiaci na Slovensku dostanú svoje vysvedčenia. Tí s dobrým hodnotením sa už tešia na leto, no pre tých, ktorým na vysvedčení bude svietiť možno horšia známka, môžu mať stres. Na otázku ako tomu čeliť nám odpovedal detský psychológ a psychoterapeut Viktor Kríž.

Podľa psychológa často neprežívajú vysvedčenie najťažšie samotné deti, ale ich rodičia. "Deti to zažívajú celý školský rok, takže ich to až tak neprekvapí. A ak majú z niečoho stres, tak skôr z reakcie dospelých,“ uviedol Kríž.

Podľa neho rodičia prirodzene premýšľajú nad budúcnosťou svojich detí a chcú, aby boli úspešné. Práve preto môže byť ich reakcia na vysvedčenie intenzívnejšia než reakcia samotných školákov.

Prečítajte si tiež

Deň vysvedčení: Psychológ radí rodičom, že láska a bezpečný vzťah sú viac ako známky

Dôležitejší je vzťah než známky

Psychológ upozorňuje, že rodičia by nemali prikladať známkam až takú váhu. Omnoho podstatnejšie je podľa neho budovať s dieťaťom kvalitný vzťah: „Verím tomu, že mnohí rodičia vedia, že oveľa dôležitejšie, ako sa zaoberať známkami, je rozprávať sa so svojím dieťaťom, mať s ním dobrý vzťah.“

Pripomenul tiež, že v ére elektronických žiackych knižiek už vysvedčenie väčšinou neprináša žiadne veľké prekvapenia. Rodičia majú o prospechu svojich detí priebežný prehľad, hoci podľa neho ani neustála kontrola prostredníctvom aplikácií nemusí byť ideálnym riešením.

Problémom je aj samotný systém známkovania. Kríž patrí medzi jeho dlhodobých kritikov a tvrdí, že hodnotenie v mladšom školskom veku môže mať vážne dôsledky na psychiku detí. „Som presvedčený, že hodnotenie, známkovanie, v tom školskom veku od tých šiestich rokov do tých 13 – 14 rokov, je jednou z najvážnejších príčin toho, v akom stave je duševné zdravie detí," vyjadril sa odborník.

Prečítajte si tiež

Pozor na vášnivé reakcie po vysvedčení. Deti to môžu ťažko zvládať

Podľa neho si dieťa práve v tomto období vytvára obraz o sebe samom a opakované hodnotenie zo strany okolia výrazne ovplyvňuje jeho sebavedomie. „To nie sú len známky. To je neustále komentovanie toho dieťaťa, aké je, čo robí dobre, čo robí zle,“ uviedol. Psychológ preto upozorňuje, že známky podľa neho nevypovedajú o skutočných schopnostiach dieťaťa ani o tom, ako úspešné bude v dospelosti.

Neúspech by nemal byť tabu

Kríž zároveň odmieta, aby boli deti odmeňované výlučne za dobré známky. Ako príklad uviedol vlastnú skúsenosť so synovcami. „Keď dostanete poznámku alebo štvorku, päťku, tak ideme na zmrzlinu. Nie preto, že chcem podporovať nejaké negatívne veci, ale že aj neúspech je v poriadku. Je to úplne rovnako v pohode, ako že si úspešný,“ priznal.

Podľa neho je dôležité, aby sa deti naučili zvládať aj zlyhania, keďže tie sú prirodzenou súčasťou života.

Prečítajte si tiež

Mladí ľudia čoraz častejšie vyhľadávajú psychologickú pomoc cez umelú inteligenciu. Odborníci varujú pred rizikami

Nátlak a stres

Psychológ upozornil, že školský systém vytvára na deti dlhodobý tlak: „Je to permanentne vystavené stresu a keby sme to sledovali na úrovni mozgu alebo kortizolu v krvi, tak možno by sme videli ten klinický obraz toho dieťaťa.“

Napriek tomu zdôraznil, že riešením nie je odstraňovať zo života všetky prekážky. Úlohou rodičov je podľa neho pomáhať deťom zvládať ich primeraným spôsobom.

Prečítajte si tiež

Mysleli si, že ide o stres z maturity: 18-ročné dievča pripravila o život agresívna rakovina mozgu

Základom sú dobré vzťahy

Zdôrazňuje aj potrebu dobrých vzťahov medzi žiakmi, rodičmi a učiteľmi. Tvrdí, že vzájomné konflikty deťom nepomáhajú. „Ja si myslím osobne, že oveľa dôležitejšie je v tom, aby škola, rodina, aby učiteľ a rodič spolupracovali. To je pre dieťa to najlepšie, čo môže dostať,“ spresnil. Kríž si myslí, že je najhoršie, keď obe strany venujú energiu vzájomným sporom namiesto podpory dieťaťa.

Kríž počas ôsmich rokov pôsobil aj ako učiteľ matematiky. Opísal vlastný model hodnotenia, v ktorom polovicu výslednej známky tvorilo sebahodnotenie žiaka. „Boli by ste prekvapení, ako tie deti boli veľmi kritické, ako som im musel častokrát pomáhať k tomu, aby videli na sebe niečo dobré,“ vysvetlil. 

Prečítajte si tiež

Pozor na „AI psychózu“. Umelá inteligencia nám berie ľudskosť, varuje člen Asociácie AI Vladimír Šucha

Podľa jeho skúseností sa deti skôr podceňujú, než by svoje výkony nadhodnocovali. Aj preto považuje rozvoj sebahodnotenia za dôležitú súčasť vzdelávania.

Na záver psychológ odporučil, aby rodičia pri neúspechoch detí nesiahali okamžite po kritike či hodnotení, ale zaujímali sa o ich prežívanie. Myslí si, že práve rozhovor, pochopenie a bezpečný vzťah pomáhajú deťom zvládať školské úspechy aj neúspechy oveľa viac než samotné známky na vysvedčení.