Analýzy 24: Referendum aj skrátené konania. Dostál s Čellárom pomenovali problémy legislatívy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / O referende a prijímaní nových zákonov sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lenka Ježová s poslancami NR SR Ondrejom Dostálom (SaS) a Miroslavom Čellárom (Hlas-SD). Debata sa dotkla rozdielov medzi poslaneckými a vládnymi návrhmi zákonov. Prečo podľa nich legislatívny proces naráža na vážne problémy a čo to znamená pre fungovanie právneho štátu?
Referendum bez otázky o predčasných voľbách
Prezident Pellegrini vyhlásil referendum Demokratov na sobotu 4. júla, no bez otázky o predčasných voľbách. Práve táto téma bola prvou, ktorú v diskusii otvorili.
Ondrej Dostál upozornil, že prezident sa podľa neho ani neobrátil na Ústavný súd. "Mne sa to zdá pokrytecké, keď som v opozícii, tak nástojím na tom, že má byť referendum o predčasných voľbách a keď hlava štátu nechá ústavný súd rozhodnúť, či otázka je alebo nie je v súlade s Ústavou, tak hromžím. Ale keď som ja hlava štátu, tak sa ani toho súdu nespýtam," zhrnul Dostál.
Zároveň dodal, že referendum na rozpustenie vlády nepovažuje za správne. Podľa neho, ak si občania vládu zvolili na štyri roky, mala by vládnuť štyri roky, ak je toho schopná. Miroslav Čellár naopak povedal, že prezident sa rozhodol správne. Pripomenul, že Ústava jasne hovorí, že referendom sa nemôže skracovať volebné obdobie.
Skrátené legislatívne konania ako bežná prax
Ďalšou témou boli skrátené legislatívne konania. Podľa Dostála existujú tri typy takéhoto postupu. Jeden je podľa neho oprávnený, keď na to naozaj existujú dôvody. Druhý nastáva vtedy, keď ministerstvo niečo zanedbá a potom to rieši cez skrátené legislatívne konanie alebo prílepky. Tretí typ označil ako situáciu, keď nie sú žiadne dôvody, len ministerstvo povie, že sú. Ako príklady uviedol Migaľa a jeho návrh o verejnom obstarávaní, ako aj ministra Tarabu.
Čellár si myslí, že legislatívny proces treba zmeniť. "Vždy je lepšie, keď sa zákon prerokuje v riadnom ako v skrátenom legislatívnom konaní," povedal.
Dostál zároveň poukázal na to, že skrátenie sa podľa neho stalo bežnou pracovnou metódou. "Na každom rokovaní sa skracuje. Na každej schôdzi sú nejaké prílepky. Na každej schôdzi je nejaké obchádzanie legislatívneho procesu. Toto rozkladá právny štát," tvrdí Dostál.
Poslanecký alebo vládny návrh?
V debate sa otvorila aj otázka rozdielu medzi poslaneckým a vládnym návrhom zákona. Dostál tvrdí, že problémom nie je to, že poslanci predkladajú návrhy zákonov. Za problém považuje najmä to, že predkladajú návrhy so zásadným dosahom, ktoré sú často pripravené na ministerstvách.
"Ministerstvá, aby sa vyhli medzirezortnému pripomienkovému konaniu a tomu, že tie návrhy budú posudzované zo strany verejnosti, to dajú poslancom a tí robia akoby poštárov. Oni nie sú schopní vysvetliť veci, ktoré sú obsiahnuté v tých návrhoch," zhrnul Dostál. Zároveň pripomenul, že pri poslaneckých návrhoch zákonov nie je riadne pripomienkové konanie.
Čellár v tejto súvislosti uviedol, že iniciatíva môže pochádzať aj od poslanca, no poslanci podľa neho často hovoria, že na zákone spolupracovali s ministerstvom.